Konferencia Obnoviteľné zdroje energie, 3. – 4. 5. 2006, 
Hotel Permon, Podbanské
Dovoľte, aby som Vás srdečne pozdravil a poprial Vám príjemné a úspešné konferovanie.

Veľmi ma potešila možnosť pripojiť sa k iniciatíve SPPK zorganizovať konferenciu na tému „Perspektívy a možnosti využívania obnoviteľných zdrojov energie“. Budem tiež rád, ak mojim vystúpením obohatím Vašu informačnú bázu o tejto problematike z hľadiska EÚ. Ospravedlňujem sa zároveň za neúčasť na tejto konferencii od začiatku, ale pôvodne plánovaný návrat na Slovensko sa mi podarilo urýchliť len o jeden deň, čo bolo v súlade s pôvodne uvažovaným termínom konferencie vo štvrtok a piatok. Príspevky, ktoré tu včera odzneli si však podrobne naštudujem, lebo táto problematika ma prioritne zaujíma. Veď za svoju prioritu v roku 2006 ju považujú aj orgány EÚ.

V poslednom období sa orgány EÚ doslova predbiehajú v diskusii o energetike EÚ. Ceny rastú; fosílne zdroje sa stenšujú, dodávatelia sú rizikoví, ekologické dopady horšie a ďalšie dôvody na rastúce obavy.

Európsky parlament (EP) vyjadril nespokojnosť s neplnením doterajších zámerov v energetike EÚ a žiada Radu a Komisiu, aby prijali adekvátne opatrenia.

Za posledné štyri mesiace sa aj veľmi zrýchlili práce, veď Európska komisia (EK) vydala významné dokumenty a to Akčný plán o biomase, Stratégiu EÚ v oblasti biopalív a Zelenú knihu ako Európsku stratégiu energie. Predpokladá sa taktiež, že na najbližšom zasadnutí Rady EÚ sa môže výraznejšie pokročiť v spoločnom riešení problémov energetiky v EÚ, pričom sa predpokladá venovať osobitnú pozornosť práve obnoviteľným zdrojom energie (OZE), Napríklad na začiatku leta tohto roku sa očakáva konkrétny návrh komisie ako konkrétne využiť nástroje SPP na podporu iniciatív poľnohospodárov v biomase pre energetiku, podobne ako sa podporuje produkcia potravín. No a ku koncu tohto roku sa má prijať Biela kniha, ktorá by mala zhrnúť diskusiu o týchto, ale aj skôr vydaných dokumentoch. V Bielej knihe sa majú na základe upresnenej a zjednotenej informačnej báze a aktuálnom vedecko-technickom pokroku vytýčiť dlhodobé ciele, stanoviť kroky ako ich dosiahnuť a určiť úlohy zainteresovaným. Má teda nastať nová situácia, keď sa má „od veľkých predsavzatí prejsť ku konkrétnym činom“. Spoločné zámery EÚ by sa mali presadzovať aj záväzným spôsobom, pomocou motivačných nástrojov stanovených priamo EÚ. Bude to významný, možno rozhodujúci krok dopredu, lebo doteraz prijímané dokumenty v energetike mali väčšinou iba indikatívnu, teda vytyčujúcu úlohu a konkrétne cesty a spôsoby realizácie boli vo väčšine prípadov založené na dobrovoľnosti členských štátov, regionálnych a miestnych orgánov.

Táto konferencia je preto veľmi dobre načasovaná . Môžeme ju vnímať ako súčasť prebiehajúcej diskusie o zámeroch EÚ- Zelená kniha. Myslím, že by mala diskusia a výmena skúseností aj každoročne pokračovať v nadväznosti na logiku dynamického rozvoje OZE v najbližších rokoch. Veď práve biomasa je najdynamickejšie sa rozvíjajúci OZE. Domnievam sa, že práve fórum pôdohospodárov by mohlo byť reprezentatívnym pre zhrnutie a zjednotenie sa SR v otázkach obnoviteľnej energie. Je skutočne viacero významných a veľmi kvalifikovaných fór na Slovensku, ktoré sa tejto problematike venujú. Veľmi rád sa i ja osobne k takejto iniciatíve pripojím.
Pokiaľ ide o zdrojové krytie energetických bilancií EÚ, najviac Zelená kniha zdôrazňuje orientáciu na úspory energie a na získavanie obnoviteľnej energie ako nového zdroja. Pretože Zelená kniha zahŕňa synteticky všetky doterajšie dokumenty prijaté k energetike,. chcel by som Vám predstaviť jej podstatu, časti a súvislosti práve s OZE, ktoré už nemožno totiž brať ako niečo okrajové pre agrárny sektor a malé podnikanie, ale aj ako podstatnú časť Európskej energetickej industrie. Takého dominantné postavenie OZE a biomasy je jasnou odpoveďou na otázku perspektívy a možností OZE. OZE sú jednoznačne najperspektívnejšou oblasťou v ekológii a rozvoji energetiky. Pokiaľ ide o možnosti ich využitia, hoci doterajší vývoj nie je dostatočný, na úrovni EÚ sa hľadajú všetky spôsoby, ako čo najviac dynamizovať využitie týchto možností.

Zelená kniha je znakom nového začiatku energetickej politiky v Európe. Je výrazom obrovskej zmeny v jej smerovaní a je signálom toho, že vzrastá uvedomelosť o dôležitosti energie ako prvku globálneho charakteru, čo je zrejmé či už sa zaujímame o potrebu investovať do oblastí ako je ropa alebo zemný plyn (pretože svetový dopyt vzrastá), alebo aby sme ochránili svet pred globálnym otepľovaním, a tiež zefektívnili využitie energie ako takej a použili teda za týmto účelom obnoviteľné zdroje energie. Občania EU sa obávajú energetickej závislosti na dovoze, vysokých a nekontrolovateľných cien, a tiež toho, že neustále prichádzajú nové signály o klimatických zmenách. Ešte nikdy predtým neboli prírodné pohromy takou ekonomickou ujmou ako v roku 2005. Poisťovne hovoria o stratách vyše 200 mld. USD.

Energetická politika EÚ by sa mala opierať o tri hlavné princípy, ktoré sú – konkurencieschopnosť, bezpečnosť dodávok a trvalo udržateľný rozvoj.

Každému je jasné, že rozvoj obnoviteľných zdrojov v európskej politike je dlhodobou výzvou. Ako základ k tomuto dlhému procesu by bol Strategický prehľad o energiách v EU prezentovaný Rade a Parlamentu pravidelne ročne, aby sa v ňom pokryli všetky dôležité energetické otázky. Toto by mohlo vytvoriť pravidelnú databázu a akčný plán pre Európsku radu na jar, kde sa budú monitorovať pokrok a identifikácia nových výziev pre túto problematiku energetiky. Takáto pravidelná pozornosť sa venuje v orgánoch EÚ len rozpočtu, čo energetiku kladie na najvyššie miesto záujmu Európskych orgánov.
Najdôležitejšie aktivity sú tieto:
1. Spoločný trh plynu a elektriny
2. Bezpečnosť dodávok energie 
3. Druhová skladba energií
4. Zefektívnenie zdrojov energie
5. Inovácie a technológie
6. Vonkajšia politika
1. Spoločný trh
Táto prvá priorita na konci roku 2006 bude v legislatívnej podobe ak už naznačuje oblasti, ktoré sa tu budú riešiť:
– naformulovať ako by fungoval vnútorný trh s elektrinou a plynom použijúc len jednu rozvodnú sieť, tzv. Európska sieť. Na to nadväzujú otázky tykajúce sa centrálnej regulácie v rámci Európy.
– spomínaný trh a sieť energii potrebujú byť centrálne prepojené ale treba zabezpečiť aj medzispojenia. Komisia sa bude zaoberať otázkou aké opatrenia môžu byť vykonané na úrovni členských štátov a centrálne. Je to zámer, ktorého aj čiastočné naplnenie by malo všestranný prínos pre všetkých. Nie je však ľahké dosiahnuť dohodu, lebo väčšina členských štátov vníma energetickú politiku ako súčasť národnej suverenity.

Obe tieto opatrenia priamo podporujú aj sektor obnoviteľných zdrojov energie. Liberalizovaný sektor obnoviteľných energii by totiž mohol poskytnúť jednoduchý prístup aj tým, ktorí produkujú zelenú energiu. Energia by sa stala ľahšie transportovateľnejšou, a celkovo prístupnejšou – energia ako taká by mohla fluktuovať a používali by sme energie naraz z rôznych zdrojov.

2. Bezpečnosť dodávok energie
Zelená kniha predstavuje aj sériu opatrení, o ktoré by sme sa mali snažiť nielen kvôli riešeniu energetických kríz ale aj preto aby sme im predišli.
K tomu treba prijať viaceré opatrenia, ako napr. revíziu existujúcej Direktívy o bezpečnosti a zaistenia ponuky plynu a elektriny, nové legislatívne závery týkajúce sa trhu s plynom atď.
Z aspektu obnoviteľných zdrojov, ktorý musíme zobrať do úvahy je treba okrem iného zjednodušiť prístup na trh domáceho biometánu – zaistiť sieťový prístup podľa pevne stanovených bezpečnostných zásad.

To by poskytlo dlhodobú istotu ku mnohým pripravovaným investíciám. Napríklad podľa nedávnej nemeckej štúdie – v roku 2030 by sa 10 percent spotreby dnešného nemeckého zem. plynu malo nahradiť doma vyrábaným biometánom.
3. Druhová skladba energií
Výber druhovej skladby energií členskými štátmi bude ďalšou zložitou otázkou vyplývajúcou zo subsidiarity. Výber tohto mixu bude mať vplyv na bezpečnosť okolitých štátov a preto je to záležitosť celého spoločenstva.
Už spomínaný strategický prehľad EU o energiách by mal ponúknuť jasný rámec pre národné rozhodnutia týkajúce sa druhovej skladby energií, vrátane postavenia OZE.
Výsledky tohto Prehľadu by mali umožniť Európe pohnúť sa ku konkrétnemu záveru o celkovom strategickom európskom smerovaní v energetickom sektore a pomôcť Európe znížiť závislosť na dovoze. Zásadou by malo byť udržať istú minimálnu úroveň celkového energetického mixu na zabezpečenie nízkeho používania uhľovodíkov.

Energetická politika je úzko prepojená s politikou udržateľnej klímy. V roku 2030 dopyt po energii celosvetovo porastie o 30 percent, z toho dve tretiny tohto nárastu pripadnú na Čínu a Indiu. V EÚ to bude 15 percent. Závislosť na importe však vzrastie v EÚ z 50 na 60 percent, 80 percent pre plyn a 90 percent pre ropu. Pre globálnu ekológiu z tohto rastu spotreby energií plynie veľké riziko, lebo z energetiky pochádza až 80 percent emisií. Kľúčovým riešením oboch týchto problémov je rozvoj a uplatnenie udržateľných a účinnejších technológií, predovšetkým OZE. Už 45 krajín podniklo konkrétne kroky v OZE. Napríklad Čína si stanovuje 15 percent energie tvoriť z obnoviteľných energií. Uzatvorila dlhodobý najväčší kontrakt na svete na dovoz biopalív z Brazílie.

4. Zefektívnenie zdrojov energie 
Chcel by som sa pri tomto bode širšie zmieniť ohľadom trvalo udržateľného rozvoja lepšej energetickej efektivity a obnoviteľných zdrojov. Tento bod je z hľadiska OZE najdôležitejší.

Keď Európa chce znížiť emisie CO2 o 50 percent, znamená to že to bude vyžadovať zvýšenie produkcie energie z nekarbónových zdrojov.

Vytvoriť viac z menej, bolo jedno z hesiel Zelenej knihy z roku 2005. Efektívne využitie energie bude našou prioritou aj v budúcich rokoch:

Na jednej strane musíme zlepšiť energetickú efektivitu tak aby sa to odrazilo na hospodárstve EÚ. Je to jeden zo spôsobov ako urobíme EÚ konkurencieschopnejšiu.

Zlepšenie energetickej efektivity jednoducho znamená menej mrhania energie a menej emisii skleníkových plynov. Ak by sme zrealizovali 20 percentné zníženie nákladov na spotrebu energie – bolo by to užitočnejšie než spĺňať medzinárodné dohovory ktoré sa týkajú aj napr. Kjótskeho protokolu.
No a nakoniec, menší dovoz energii znamená menšiu závislosť na dodávateľoch a väčšiu bezpečnosť v oblasti dodávok.

Napriek veľkému množstvu nových opatrení aby sme zlepšili energetickú efektivitu, aktuálne výsledky nie sú dostačujúce. Veľa sa narozprávalo ale málo sa koná. Príklad: Direktíva na energetické zlepšenie v budovách hovorí o dôležitých šetriacich opatreniach a aj o tom že môžeme ušetriť asi štvrtinu energie spotrebovanej doteraz v budovách – a to celé predstavuje asi 40 percent celkovej spotreby energie EU.

Celkovo pripravovaný Akčný plán energetickej efektivity s konkrétnymi opatreniami napomôže zredukovať spotreby energie EU o 20 percent do roku 2020, čo predstavuje 60 mld. eur ročne. Úloha jednopercentného znižovania spotreby ročne sa časovo neplní, ale pokrok je zjavný.

Tento akčný plán pokrýva:
– kampane na efektívne využitie energie,
– mechanizmy na stimuláciu investovania do energeticky efektívnych projektov a služieb,
– ďalšie opatrenia na posilnenie implementácie legislatívy o energetickej efektivite adoptovanej pred piatimi rokmi,
– veľký dôraz na využitie energetickej efektivity v doprave a najmä mestskej doprave v EU hlavných mestách, podobne ako napríklad v USA.

Druhou stránkou riešenia napätosti v energetických zdrojov je využitie obnoviteľných zdrojov energie. Bude dôležité urobiť tento druh energie reálne konkurencieschopným s ostatnými druhmi energie. Je to pre nás dôležité ako pre generáciu ktorá potrebuje elektrinu, dopravu a potrebujeme teda zvýšiť biopalivá a iné alternatívne palivá na vykurovanie. Nádejné sú v tomto smere výsledky vývoja z overovacích prevádzok, najmä vo Švédsku s biopalivami druhej generácie, kde sa predpokladá zníženie nákladov až o 30 percent. Biopalivá prvej generácie sú konkurenčne schopné s fosílnymi pri cene 30 USD/barel v Brazílii z trstiny, pri 60 USD/barel pri bionafte a pri 90 USD/barel pri bioetanole.

Sme len na začiatku zvládnutia tejto úlohy a treba povedať, že priebežne sa neplní Cieľ 5,75 percenta podiel biopalív do roku 2010 a úloha 2 percentá do roku 2005 sa plní len z dvoch tretín. A to ešte ide o vysoký podiel dovážaných biopalív, keď napríklad najlepšie Švédsko dováža až 80 percent biopalív.

Využitie obnoviteľných zdrojov energie bolo a je aj teraz prioritou európskej stratégie. Od 1997 EU pracovala tak aby dosiahla zámer vytvoriť bilanciu s min. 12 percent obnoviteľných zdrojov v roku 2010 ale teraz je to len 6 percent. Potrebujeme koherentnú stratégiu na dynamizáciu riešenia týchto úloh.

V prvom rade, Európsky akčný plán pre biomasu ktorý bol prijatý v decembri 2005 bude implementovaný Komisiou počas dvoch budúcich rokov. Budú potrebné mnohé akcie vo všetkých sektoroch:
– zlepšenie výkonnosti domácich vykurovacích kotlov na biomasu,
– vytvorenie právneho rámca na obstaranie čistých a efektívnych vozidiel v doprave,
– a vytvorenie Akčného plánu využitia biomasy z lesov,
– až po vytvorenie národných akčných plánov – na národnej úrovni.
5. Inovácie a technológie
Dobre cielený technologický a vedecký rozvoj hrá dôležitú úlohu v Európe v dvoch podobách:
– pomáha vytvoriť nový viac inovatívny rámec v tejto oblasti tak aby sa vytvorilo konkurencieschopné prostredie
– rozvoj a výskum technológii pomáha v tejto oblasti nájsť nové riešenia pre dlhodobú ponuku z obnoviteľných zdrojov.
Dnes je európske hospodárstvo lídrom v energetickej efektivite.
Strategický technologický plán by mal napomôcť aby sme čo najlepšie využili energetické zdroje, vytvorili európsku energetickú platformu a vytvorili iniciatívu energetického prvenstva.
Návrh komisie pre siedmy akčný program v doméne výskum a rozvoj 2007 – 2013 sa snaží podnietiť akcieschopnosť európskeho málo podporovaného sektoru rozvoja vedy a výskumu. USA a Japonsko v tejto oblasti využívajú národné a súkromné investície v násobkovej miere. Energetické priority tohto obdobia sú: vodík, palivové články, druhá generácia obnoviteľných zdrojov, produkcia palív a kúrenia pomocou biomasy, zachytávanie CO2, efektivita a šetrenie. Najväčšie inovácie v energetickej politike prináša vodík. Aj v EÚ sa už budujú čerpacie stanice na vodík, jazdia naň autá a do roku 2015 ich bude niekoľko sto tisíc kusov v porovnateľných cenách. Kedy bude možné hovoriť o konkurencii vodíka tradičným energiám v masovom meradle, sa experti vyjadrujú veľmi opatrne. Špičkové podnikateľské kruhy ako KARS 1 a technologické platformy investujú do biomasy súkromný kapitál. Je to rozhodujúce, lebo časovanie zmien média a technológií je mimoriadne dôležité pre obrovskú finančnú náročnosť energoinvestícií a veľké energetické investície sa robia s ekonomikou až na 40 rokov.

6. Vonkajšia politika 
Jednoducho povedané, Európa potrebuje definovať jasne a presne svoje priority – aj spotrebiteľom a aj dodávateľom energie, a hovoriť jednohlasne na to aby definovala presne svoje stanovisko. Čo potrebujeme najviac v tejto oblasti je dlhodobé energetické plánovanie.

Treba posilniť naše strategické partnerstvá, predovšetkým s Ruskom.
Preto, uvedomujúc si že krajiny ako Čína a India sú veľkí spotrebitelia energie, a konkurujeme si s nimi v prístupe k zdrojom, mali by sme spoločne tento problém riešiť. Aj naše externé vzťahy s týmito krajinami by sa mali na tomto zakladať.
Prezentoval som Vám selekciu návrhov, ktoré sú obsiahnuté v Zelenej knihe. Som presvedčený že vytvárajú dobre zrozumiteľný rámec na vytvorenie reálnej európskej energetickej politiky založenej na troch princípoch – trvalo udržateľný rozvoj, konkurencieschopnosť a bezpečnosť dodávok. Otvárajú sa nebývalé perspektívy a podnikateľský priestor pre uplatnenie OZE. Vysoká angažovanosť menších štátov v tomto priestore hovorí o potrebnej pružnosti a flexibilite s využívaním aj menej objemných biznisov. Najväčšie švédske skúsenosti sú inšpirujúce aj pre SR.

Otvára sa obdobie otvorenej intenzívnej diskusie o otázkach, úlohách Zelenej knihy na 6 mesiacov. Európska rada, Parlament a Komisia budú po tejto 6 mesačnej lehote hľadať spoločné stanoviská.

Dámy a páni, nebolo by odo mňa korektné, aby som vo svojom vystúpení nepoukázal aj na významnejšie riziká a otvorené otázky, ktoré ja osobne považujem za vhodné vziať do úvahy pri rozhodovaní sa o podnikaní a v biznise OZE. Sú to:

1, Konkurencia OZE k potravinám a cenové dopady.

2, Pokrok v uplatnení vodíka ako nového zdroja energií.

3, Kvalita informácií a dlhodobých vízií a lobbing.

4, Dopady na vidiecku ekonomiku.

ad 1, Konkurencia
Pani komisárka Böel na aprílovom rokovaní výboru AGRI zalomila rukami v tom zmysle, že 18 mil. ha potrebných na zabezpečenie plánovaného 5,75 % podielu biopalív pre dopravu už treba brať vážne do úvahy pri bilanciách dostatočnosti potravín. Táto konkurencia s potravinami sa môže stať reálnym rizikom ak sa použijú ďalšie milióny ha poľnohospodárskej pôdy v Európe pre produkciu biomasy na iné energetické využitie. Podobné riziká masového vyčleňovania pôdy z produkcie potravín pre produkciu energie sa zvažujú predovšetkým pre najchudobnejšie a hladujúce krajiny okolo rovníka, keď vysoké ceny energií môžu orientovať využívanie pôdy na biomasu pre energetiku.

Nie je možné bagatelizovať ani obavy z dynamizácie rastu cien potravín. Nejde pritom ani tak o priame premietnutie rastúcich cien energie do ceny potravín (10 % -ný rast cien chleba v SR), ale predovšetkým o premenu globálneho potravinového trhu s dnešnou prevahou ponuky na trh s prevahou dopytu zajtra. Všetci viete o čom hovorím. Z tejto situácie môže vyplynúť nevyhnutnosť regulácie využívania zdroja „pôda“ čo si nie je celkom ľahké predstaviť pri celkovej nepredvídateľnosti budúcich reakcií globálneho sveta. Môže to viesť aj k fragmentácii trhov až na národnú úroveň.

ad 2, Vodík
Súčasné poznanie a technický pokrok v uplatnení vodíka ako paliva do motorov a v palivových článkoch na výrobu elektriny je veľmi nádejný, hoci tiež nie je úplne bezrizikový. Zdá sa, že rastúce ceny fosílnych palív postavili vodík do konkurencieschopnej polohy. Ak by sa hromadné využívanie vodíka nepresadilo v priebehu desaťročia, môžu nastúpiť aj scenáre ďalšieho dramatického zdražovania fosílnych energií, vrátane rastu napätia v oblasti smerov využívania pôdy, o ktorej som hovoril pred chvíľou.

ad 3, Informácie
Je až neuveriteľné, aké rozdiely sa objavujú v údajoch o energetike aj medzi renomovanými autoritami. Tieto rozdiely sa prehlbujú tak, ako rastie dĺžka obdobia na ktoré sa údaje vzťahujú. Už sme si zvykli na to, že žijeme vo virtuálnom svete, tvorenom informáciami z masových médií. Zvykáme si na potrebu filtrovať tieto informácie podľa záujmov vlastníkov týchto médií. Ukazuje sa, že stále viac to platí aj o informáciách a záujmoch nielen nezávislých (mimovládnych) organizácií, ale aj oficiálnych inštitúciách a dokonca osobnostiach. O čo menej faktov, o to silnejší lobbing – to je realita.

V problematike ekológie a energetiky je to zjavné. Pred niekoľkými týždňami som bol prekvapený s úplne opačnými informáciami o globálnych klimatických zmenách a teda aj podiele CO2 a palív na nich. Jednoduchá argumentácia o tom, že teploty sú merané pre účel hodnotenia globálnej zmeny klímy na letiskách a o 15 km ďalej v otvorenej krajine sú o 5˚ – 7˚ C nižšie. Tak isto tento zdroj dokazoval opak údajného zvyšovania výšky hladiny oceánov.

ad 4, Vidiek
Lákavé efekty hromadnej industrializácie využívania biomasy by nás nemali odpútať od riešenia najdôležitejšej úlohy, ktorú máme na vidieku. Tou je zastavenie oslabovania vidieckej ekonomiky. Sila ekonomiky je funkciou sumy peňazí a rýchlosti ich otáčania. Používam preto nasledovný príklad. (Pre ľahšie pochopenie ide o zjednodušený príklad.) Produkcia kŕmneho obilia z 1 ha predstavuje 
10 000,- Sk. Keď k tomu pripočítame 40 000,- Sk za 1 t svíň, ktoré 
tohto obilia môžeme vyrobiť dostávame sa spolu k sume 50 000,- Sk a pri 
realizácii spracovaných svíň na finálne výrobky ide o zdvojnásobenie tejto produkcie. Súčasný vývoj vo vývozno – dovoznej pozícii v SR smeruje k tomu, že vidiecka ekonomika neotáča 100 000,- Sk/ha, ale iba 10 000,- Sk/ha. Takýto desaťnásobný dopad je potom aj vo vidieckej zamestnanosti. To isté sa môže stať aj keď budeme toto obilie (alebo inú komoditu) mimo vidieka centrálne spracovávať na energetické účely. Nič nedokáže povzniesť rozvoj agrárneho vidieka, ak nedokážeme spracovávať a finalizovať produkciu biomasy na potravinárske, energetické, alebo iné účely vo vidieckych lokalitách.

Na podporu tejto idey Vám ponúkam niekoľko vecných údajov v nasledujúcich prehľadoch o efektívnosti a cenách bioenergie.

To čo Vám prioritne predstavujem v závere, sa možno niekomu zdá málo a príliš jednoduché, ale všetko je dnes okolo OZE v pohybe, tvoria sa ale podnikateľské rozhodnutia, ktoré musíte denne robiť boli a budú úspešné prevláda zdravý gazdovský úsudok.

Veľa šťastia.

Ďakujem za pozornosť.

Komentáre