Roľnícke noviny ešte pred prázdninami publikovali moje stanovisko k tejto otázke, na ktorom nič nemením/ v prílohe/.
Medzičasom sa v tejto veci pokročilo a je možno ho aktuálne doplniť nasledovne:

-Keďže z pôvodne navrhovaného riešenia v júli, vypadol sľubovaný presun prostriedkov z regionálneho rozvoja do 2. Piliera,/ namiesto tých financií ktoré sa majú presunúť do 1. Piliera/, stáva sa celá myšlienka presunu medzi piliermi špekulatívna a má zastrieť pravú podstatu tohto kroku, ktorým je nedať do rezortu rozpočtové peniaze. Je tu zjavná snaha ušetriť povinnú spoluúčasť štátneho rozpočtu na PRV. Prvotná úloha PRV je však úplne iná, naopak ŠR tu má pomáhať. Znižovať deficit štátu chceme, ale cestou odvodu daní z novotvoreného prijímu farmárov a ich zamestnancov, z prosperity pri plnení záujmov štátu. Naopak to nejde.

-Po presune cca 350,- Eur do 1. Piliera by bolo použiteľných na podporu citlivých položiek len cca. 45,-mil Eur. /Teda vyše 300,- mil Eur bude zasa na všeobecnú podporu, v rozpore s deklarovaným koncom podpory ničnerobenia z 1. piliera./ Pri použití tohto objemu, pre citlivé položky, na inovácie v 2. Piliery-PRV, to môže byť, spolu so spoluúčasťou ŠR, dvojnásobok. Čo vlastne chceme podporovať?

-Je odôvodnené razantnejšie vymáhať , aj súdnou cestou, vyrovnanie podpory pre SR v reforme SPP pre prvý pilier v SR vo výške 320,- Eur/ha. Na tom treba trvať, a boli by sme sami proti sebe ak si posilníme 1. Pilier na úkor 2. Piliera o 350,- mil.Eur. V tomto prípade je riziko, že nám nebude musieť tieto prostriedky dorovnať EU ako bolo pri vstupe do EU sľúbené.
Treba pripomenúť, že do reformy SPP sa vždy bilancovali naše nároky na podpory pre 1. Pilier zo zdrojov SPP, vo výške priemeru členov EU 15 /320,- Eur/ha/. Nemôže preto obstáť zámer špekulatívne znížiť náš nárok pre 1. Pilier na súčasný priemer EU-27. To treba nekompromisne odmietnuť.

-Aj tu treba pripomenúť, že v bilancii 2014-2020 ministerstvo ráta s ročným objemom štátnej pomoci len vo výške úspory, vzniknutej z prípadne nižšej účasti ŠR na PRV. Teda pôvodne uvažovaná účasť ŠR na štátnej pomoci pre pôdohospodárstvo sa takto do rezortu nedostane!!! Pritom je už aj tak štátna pomoc najnižšia v celej EU /aj v štátoch V-4 je päťnásobne vyššia/. Jednoznačne sa tiež treba pridať k úsiliu ČR o reguláciu výšky štátnej pomoci, najmä pre bohaté štáty. Riziko narastajúcej hrozby kolonizácie NČS treba účinne eliminovať

-Dovolím si pripomenúť že doterajšie diskusie o reforme SPP pre SR, hlavne finančné zámery, len potvrdzujú nereálnosť plnenia koncepčných zámerov spoločnosti v rezorte. Je predpoklad že agropodnikatelia sa operatívne prispôsobia nastaveným podmienkam a v záujme sebazáchovy a rozvoja znížia menejziskové výroby, znížia zamestnanosť a oslabia svoju ekonomickú a spoločenskú funkciu na vidieku. Budú viac motivovaní na ziskové výroby a menej na celospoločenské potreby.

-Už som tiež publikoval potrebu posilniť rezort o ďalších najmenej 400,- mil Eur ročne, cielene stimulujúcich investície do „citlivých položiek“, rsp. do plnenia záujmov štátu na vidieku a vo výžive obyvateľov SR. Štát tu musí počítať najmenej so spoluúčasťou /okolo 15 % a takto orientovať aj podnikové aj bankové finančné zdroje a organizačné schopnosti k celospoločenským potrebám. Je na zvrchovanom rozhodnutí štátnej exekutívy či tieto zdroje zabezpečí priamo zo ŠR, alebo v kobinácii so zdrojmi z EU/. V okolitých štátoch takéto špecifické fondy fungujú a plnia potreby štátu. Dokonca aj u nás máme veľmi pozitívne skúsenosti z Podporného fondu. ČR spustila činnosť takého fondu pred 15 rokmi, po nás, a je opodstatnené tvrdiť že sa v rozhodujúcej miere podiela na napredovaní pôdohospodárstva v Čechách dodnes.

-Je potrebné dôsledne posudzovať postupy ČR a ich konštruktívne rozhodnutia použiť aj u nás. Samozrejme to platí aj o vzťahoch v celej V-4, ale aj iných, najmä Rakúskych partnerov.

-Podnikanie, zvlášť Investovanie v pôdohospodárstve je mimoriadne zložito viazané na mnoho prírodných a spoločenských faktorov, najmä na dlhodobú návratnosť a preto potrebuje najmä dlhodobú stabilitu agrárnej politiky.
V súčasnosti prijatá koncepcia túto potrebu nespľňa . Je potrebné dlhodobu prognozu a víziu rozvoja, schválenú 1. Ficovou vládou /vypracovanou SAPV v r.2005-2008/ zhodnotiť ako Národohospodársky dokument a prijať v NR SR ústavnou väčšinou.

Príloha: RN – otázka 3
Zdroje: RN – apríl až júl, moje odpovede na otázky RN

3. Otvorená ešte ostáva otázka presunu 25 percent medzi prvým a druhým pilierom. Slovensko sa pritom prikláňa k tomu, že tieto prostriedky sa presunú z II. do I. piliera na posilnenie priamych podpôr. Je to podľa vás správna cesta, alebo by bolo pre nás lepšie posilniť naopak druhý pilier?

Správna cesta je posilniť II. pilier z prostriedkov regionálneho rozvoja a vtedy by bolo opodstatnené urobiť presun takejto sumy do I. piliera. Túto možnosť predstavil minister pôdohospodárstva na konferencii v Nitre ako reálnu. Cez média, dňa 8. júla, minister oznámil tento presun do I. piliera akoby hotovú vec. Je pochopiteľné, že niektorí farmári to akceptujú, lebo vidia I. pilier ako vrabca v hrsti s uprednostnením pred holubom na streche.
Rozhodujúce je, či naozaj zabezpečí ministerstvo dostatočné zdroje na motiváciu pre rozvojové zámery koncepcie pre II. pilier. Inak by to bolo kontraproduktívne, veď z presunutých zdrojov do priamych platieb je možné len 15 % viazať na stimuláciu citlivých položiek, 30 % podiel presunutých peňazí by sa použil na viazanie v ekológii, čiastočne by sa z nich zobralo na stropovanie a iné podmienky pre priame platby.

28. november 2013, Peter Baco

Komentáre