Podľa P. Baca nám hrozí aj potravinová kríza
(Roľnícke noviny; 16/01/2009; s.: 6; ALENA ERDZIAKOVÁ ; Zaradenie: Stalo sa cez týždeň)

Finančná a energetická kríza dnes výrazne ovplyvňujú aj oblasť poľnohospodárstva, a pokiaľ Európska únia nestanoví potravinovú bezpečnosť ako svoju najvyššiu prioritu, už v tomto roku možno reálne očakávať aj potravinovú krízu, čo bude mať pre Európanov fatálne dôsledky.

BRATISLAVA. Podľa europoslanca Petra Baca vzhľadom na medziročný až 50-percentný pokles farmárskych cien a dvojnásobné zdraženie hnojív, ako aj vzhľadom na drahšie a menej dostupné úvery hrozí podstatné zníženie úrody.
V značnej nevýhode sú najmä nové členské štáty Európskej únie, kde došlo po roku 1989 – a aj vplyvom diskriminačného charakteru prístupových zmlúv – k poklesu hrubej poľnohospodárskej produkcie.

Nízke ohodnotenie

Napríklad na Slovensku vzrástli ceny vstupov do poľnohospodárstva, výrazne klesol počet zamestnancov (a tí, ktorí zostali, majú v porovnaní s inými sektormi veľmi nízke finančné ohodnotenie), znížila sa aj spotreba priemyselných hnojív, došlo k devastácii pôdy, klesli hektárové výnosy pri obilninách, prudko sa znížili aj počty hovädzieho dobytka, ošípaných, výrazne sa znížila i úžitkovosť hospodárskych zvierat, prakticky sa zastavila obnova strojového parku – to sú len niektoré javy dokresľujúce celkovú nie príliš radostnú situáciu.

Mnohí majú problémy

“Problémy má v súčasnosti väčšina poľnohospodárskych podnikov na Slovensku,” uvádza v analytickej štúdii Globálna finančná kríza a spoločná pôdohospodárska politika EÚ bývalý minister pôdohospodárstva SR Peter Baco, “pretože sa im nedarí primerane speňažovať produkciu kŕmnych zrnín ani prostredníctvom už zdecimovanej výroby bravčového a hovädzieho mäsa.
Dynamika cenového vývoja poľnohospodárskych výrobkov pritom stále zaostávala za rastom cien vstupov do agrárnej prvovýroby. Tieto vplyvy sa dali len čiastočne zmierňovať vhodnou reštrukturalizáciou výroby a rozložením podnikateľského rizika.
V poslednom období výrazne klesli ceny surového kravského mlieka, potravinárskeho obilia i kukurice. Podobná situácia je aj v prípade jatočných ošípaných, hovädzieho dobytka a hydiny.”

Kríze treba predísť

Kľúčovým nástrojom pre úspešné organizovanie fungujúceho trhu potravín je podľa europoslanca Petra Baca podstatné zvýšenie svetových zásob potravín. Podľa neho sú súčasné globálne zásoby potravín najnižšie za posledných 60 rokov a už dosiahli kritickú úroveň. Pre vytvorenie takýchto zásob je však potrebné viac vyprodukovať, a túto výrobu potravín treba celosvetovo primárne prefinancovať.
To je najväčšia výzva pri riešení aktuálnej finančnej svetovej krízy, ktorá sa premietne do útlmu všetkých hospodárskych odvetví.

Nieje odvetvie ako odvetvie

“Poľnohospodárstvo však nemôžeme financovať ako bežné ekonomické odvetvie,” zdôrazňuje europoslanec.
“Naliať neexistujúce, fiktívne peniaze do finančného sektora sa dá, ale fiktívnu, reálne neexistujúcu pšenicu nepomelie na múku žiaden mlyn. Zásadný rozdiel je teda v tom, že keď ľudstvo neprejavilo schopnosť riešiť signály finančnej krízy v predstihu, bude to musieť za obrovskú cenu vyriešiť ex post,” dodáva P. Baco.
Gradujúci sled globálnych kríz podľa autora nie je vôbec náhodný. Spoločnosť sa k nemu dopracovala postupne, bezhraničným využívaním vojenskej a ekonomickej moci chamtivcami, ktorí boli uprednostnení pred vyznávačmi tzv. jemnej moci, akceptujúcej právo každého človeka na podiel z globálneho bohatstva.

ALENA ERDZIAKOVÁ

Komentáre