Odpovede na otázky Slovenských národných novín na tému: “Už roky len rozprávame a nekonáme”

1: Minister pán Jahnátek apeloval na zintenzívnenie “predaja z dvora” – vidí v tom jednu z ciest, ako zvýšiť efektivitu a zamestnanosť v agrosektore. Čo tomu u nás momentálne prekáža, aké benefity by z toho naozaj mohli pre Slovensko a slovenských farmárov byť?

Naši ministri /HZDS/ v 1. Ficovej vláde systém predaja z dvora pripravili a úspešne odštartovali. Išlo o legislatívne, organizačné a technické, hlavne hygienicko–veterinárne, ale aj finančné zabezpečenie. Kľúčová finančná podmienka fungovania bola znížená DPH na predaj z dvora z 20 na 5 percent. Tento daňový stimul vláda Radičovej zrušila, čo spôsobilo reakciu, že okamžite prestal byť o takýto predaj záujem. Samozrejme náklady na drobný predaj mali farmári vyššie ako pri hromadnom predaji pre veľkoodberateľov. Poznamenávam, že naša slovenská DPH na potraviny je v EU najvyššia a aj po aktuálnom navýšení sa pohybuje v okolitých štátoch od 5 do 15 %. Je teda kľúčovým faktorom pre stanovovanie spotrebiteľskej ceny, ale stláča zároveň výkupné ceny pre farmárov.
Predaj z dvora je veľmi dobrá myšlienka. Priama komunikácia medzi výrobcom a spotrebiteľom, zintenzívnenie prirodzených väzieb medzi dedinou a mestom, čerstvosť a originalita tovarov, oživenie vidieckeho života, podpora agroturistiky, multiplikačné efekty pre celkový vidiecky hodnotový systém sú faktory, ktoré slovenskému vidieku pomôžu.
Samozrejme, že je naivné sa domnievať, že fungujúci predaj z dvora významne ovplyvní ekonomiku našich poľnohospodárov. Jeho perspektívny rozsah je v percentách celkového agrárneho obratu. Predsa však spozornejú aj veľkoodberatelia poľnohospodárskych produktov , hoci len malá, ale je to konkurencia, a bude sa trocha musieť korektnejšie k prvovýrobcom správať. Veľké, koncentrované a špecializované prvovýrobné farmy majú v tomto smere viac limitované uplatnenie. Sú to predovšetkým stredné a malé, najmä rodinné farmy, kde / spájané aj s turistikou a spracovaním/, je priestor pre realizáciu tohto predaja.
Teda všetko je pripravené a funkčné, je to len otázka na vládu, či neumožní, na začiatok možno len niekoľko stotisíc Eur, na zastimulovanie tohto predaja výhodnou DPH, aby systém znova naštartoval. Obávam sa, aby sme nedopadli tak, ako pri potravinovej pomoci najviac odkázaným zo zdrojov EU. Všetci sme boli svedkami, ako si predošlá a súčasná vláda prehadzovali zodpovednosť za krach tohto systému a prišli sme o miliónové podpory z EU pre tých, čo sú na pomoc najviac odkázaní. Je mi to ľúto aj preto, lebo som ako europoslanec tento spôsob podpory z peňazí EU len ťažko, ale predsa, presadil pred niekoľkými rokmi. Dokedy sa bude rozprávať namiesto činov, to je otázka pre terajších politikov.

2: Umiestňovanie produkcie domácich producentov na spotrebiteľskom trhu – kde sú jeho rezervy, v čom sú jeho slabiny a ohrozenia?

Najväčšia rezerva, či nezrovnalosť je v malej ponuke. Dobré zámery predávať viac slovenských potravín sú na vode, keď ich často vyrábame sotva polovicu oproti spotrebe a pokračujúci úpadok poľnohospodárstva trvalo produkciu znižuje.
Slovenský trh je trhom chudobných zákazníkov, kde rozhoduje o obchodnom úspechu tovaru výška ceny. Tlak na výšku cien potravín je aj z už spomínanej bezprecedentne vysokej DPH na potraviny. Keď pred niekoľkými rokmi v dôsledku hrozby vtáčej chrípky klesala v celom svete spotreba hydiny a následne aj jej cena, SR bol jediný štát EU, kde zákazníci reagovali na zníženú cenu zvýšenými nákupmi hydiny. /Svedčí to samozrejme aj o dôvere slovenských zákazníkov v štát, ktorý je zodpovedný za kontrolu dodržania zdravotnej nezávadnosti/.
Samostatnou kapitolou v tomto smere je monopol veľkých obchodných systémov. Ich násobkami väčšia vyjednávacia a finančná sila oproti dodávateľom potravín im dáva možnosť zneužívania svojho postavenia, čo aj mnohými cestami robia. Tu je analogická situácia ako pri príklade predaja z dvora. Naša vláda prijala pred piatimi rokmi zákonné opatrenie na reguláciu týchto vzťahov, čo obmedzilo takéto nefér praktiky. Radičovej vláda to však zrušila. Po zmene vlády sa to však už podarilo opäť zvrátiť.
Nezanedbateľnou rezervou je tu aj slabá vzájomná spolupráca dodávateľov potravín do obchodných reťazcov. V zabehnutých trhových hospodárstvach prakticky ani veľkí farmári nie sú priamo partneri obchodných reťazcov, ale predávajú spoločne cez odbytové organizácie, väčšinou cez odbytové družstvá. Tieto sú potom dosť silný partner, aby si presadili svoje opodstatnené záujmy. Máme na Slovensku tiež viacej pozitívnych príkladov z takýchto odbytových / a zásobovacích/ organizácií, ale celkovo Slováci sa len ťažko združujú a snažia sa svoje záujmy presadzovať individuálne. To je zlá cesta a je to veľká rezerva, ktorú je možno rýchlo odstrániť, ak bude agrárna politika výrobcov potravín k spájaniu sa významne stimulovať.
Mám tiež osobné skúsenosti, ako minister z priameho rokovania s obchodnými reťazcami, kde sme im jasne povedali náš záujem, názor na situáciu a vyzvali sme ich priamo na korektnosť v záujme proporcionálneho fungovania všetkých zložiek štátu, v ktorom podnikajú, kde tvoria zisky. To je taktiež podstatná podmienka dobrého fungovania trhu. Vláda sa má priamo starať o pozície kľúčových segmentov trhu. Spotrebiteľský trh potravín je mnohofaktorový a pri tejto príležitosti sa snažím poukázať aspoň na niektoré kľúčové špecifiká.

3: Slovenskí farmári a dotačná – zrejme zjavne nespravodlivá – politika EÚ – dokedy bude takýto nerovnovážny stav pretrvávať?

Je to zložitá otázka. Dalo by sa na ňu asi najvýstižnejšie odpovedať, že dovtedy, dokedy si to necháme robiť. My si najskôr na Slovensku musíme povedať, čo chceme a ako si predstavujeme, že sa k tomu dopracujeme. V agrosektore takáto organizovaná štátna politika ja nevyhnutná, lebo prirodzené trhové sily tu nepôsobia dostatočne účinne a globálne sa uznáva, že trh tu zlyháva. Musíme sa k tomu aj zaviazať napríklad Agrárnou doktrínou prijatou ústavnou väčšinou v NR SR. Nemôžeme mať úspechy ani v agrárnej oblasti ak budeme s každou zmenou vlády robiť protismernú agrárnu politiku oproti politike predošlej vlády. V odpovediach na predchádzajúce dve otázky je jasná ilustrácia toho, aké škody si robíme neustálymi zmenami agrárnej politiky pri výmene vlád. Takýto dokument má stanoviť aj naše národnoštátne agrárne /vidiecke/ záujmy a naše vzťahy k zahraničiu.
Predávame pôdu cudzincom, hoci iné štáty EU to zo zákona zakazujú, alebo administratívne znemožňujú. Máme za sebou prechodné obdobie, stanovené pri vstupe do EU do konca roku 2013, ale hovorí sa, že sa odkladá vyrovnanie podpôr pre farmárov nových členov EU na rok 2028. Pritom diskriminácia našich farmárov má priame kolonizačné dopady. Je tu prirodzené riziko, že ekonomicky silnejší partneri si budú svoje záujmy presadzovať svojou väčšou ekonomickou silou v rámci EU. Sú tu ale aj jednoznačné kroky presadzovania výhod pre staré členské štáty EU politicky, cez legislatívne a administratívne kroky. Naše národné dokumenty majú na tieto situácie byť pripravené. Existuje viacej spôsobov, ako takejto diskriminácii čeliť. Štát však musí mať jasné odhodlanie to urobiť.
V roku 2007 sme pripravili a predložili vláde Dlhodobú Koncepciu a víziu rozvoja pôdohospodárstva SR. Vláda uložila ministrovi ju aktualizovať v roku 2011. Jednostranícka vláda je ojedinelá príležitosť na dotiahnutie celej záležitosti do takéhoto dokumentu v NR SR. Zatiaľ sme len počuli o tom, že sa urobí nejaká koncepcia, pôvodne do septembra, potom do decembra, ale reálne počúvame len o tom, ako doteraz žiadna predošlá vláda nemala spracovanú žiadnu koncepciu. Každá vláda mala spracovanú koncepciu. Dokonca v roku 1993 s niekoľko desaťročnou ambíciou, proti ktorej nehlasoval v parlamente ani jeden poslanec, teda konsenzuálne.
Teda na túto otázku je v prvom rade možno odpovedať otázkou že prečo si myslíme že iní majú pracovať pre nás, keď my sami neurobíme k tomu predpoklady?

4: Je reálne predpokladať, že slovenský agrosektor by mohol vytvoriť cca 15 tisíc pracovných miest už v krátkom čase? Samozrejme, ak by…

Áno, Slovenský agrosektor vie indikovať vytvorenie viac než 150 tisíc nových pracovných miest. Samozrejme nielen v poľnohospodárstve a lesníctve, ale aj v dodávateľských, spracovateľských, obslužných a súvisiacich odvetviach a odboroch národného hospodárstva. Skôr spomenutá koncepcia z roku 2007 to špecifikuje. V EU platí algoritmus, že jedno nové pracovné miesto v agrárnej prvovýrobe znamená až štyri pracovné miesta v súvisiacich činnostiach. Napríklad náš sused Rakúsko takto preukazuje takmer 17 percentnú zamestnanosť v takomto komplexe. U nás sa to zužuje na necelé 4 % zamestnaných v prvovýrobe.
V krátkom čase sa asi toho veľa neurobí ani na poli agrárnej zamestnanosti. Avšak treba začať ešte v kratšom čase koncepčne konať. Samozrejme prvé veci najskôr. Teda celoslovensky sa dohodnúť, aké pôdohospodárstvo chceme, ako to ideme urobiť, a zaviazať politiku, aby to dlhodobo rešpektovala. Parciálne, náhodilé pohľady a riešenia na agrárnu zamestnanosť môžu mať účinok, je však z toho často len škoda, ak to ďalšia vládna garnitúra zruší a postaví do polohy poškodzujúcej svoje záujmy.
Potenciál agrárnej zamestnanosti je reálne dostupný, lebo produkčný potenciál Slovenskej krajiny umožňuje produkovať potraviny pre podstatne viac obyvateľov ako má SR.

Zverejnené v upravenej podobe pod názvom: UŽ ROKY LEN ROZPRÁVAME A NEKONÁME. V našich chotároch je ukrytý obrovský ekonomický potenciál práve pre obdobie krízy, Ivan Brožík, Slovenské národné noviny, 21.01.2013
Zverejnené v upravenej podobe pod názvom: 3 OTÁZKY PRE PETRA BACU. Štát musí čeliť diskriminačnej agrárnej politike únie, Ivan Brožík, Slovenské národné noviny, 21.01.2013

Komentáre