Môj názor na chystané novinky v nákupe a prenájme pozemkov, ako aj na predkupné právo štátu, bol uverejnený v nasledovnom znení:

Predkupné právo Slovenského pozemkového fondu nebude znamenať, že pôdu bude len kupovať. On ju predsa môže aj predávať. To neznamená, že keď ju niekto predáva, štát ju musí prednostne kúpiť.
Ak by o pozemky prejavili záujem farmári, tak si myslím, že štát by do toho nezasahoval. V prípade, že sa objavia nejakí čínski či tureckí záujemcovia o pozemky, alebo finanční špekulanti, tak štát by do takého obchodu zasiahol.
Limitovanie nákupu pôdy – do 700 hektárov pre firmy a do 300 hektárov pre samostatne hospodáriacich roľníkov považujem za správne. Také sú aj tradície na Slovensku. Počas prvej pozemkovej reformy, teda po prvej svetovej vojne, keď sa rozdeľovali veľké súkromné pozemky, bolo možné vlastniť do 150 hektárov poľnohospodárskej pôdy. Bol by som nerád, keby sme sa dostali tam, kde sme boli za feudalizmu. Neviem o tom, že by nejaký súkromník mal napríklad 5 000-hektárovú farmu. Hoci existujú veľké obchodné spoločnosti, skúpené družstvá, ktoré však majú desiatky spoluvlastníkov a sú aj veľké rodinné farmy. Súhlasím aj so zemnou, ktorá má zakázať použitie poľnohospodárskej pôdy ako nepeňažného vkladu do imania obchodnej spoločnosti či družstva.

Komentáre