Výzva špičkových slovenských odborníkov je volaním o záchranu

Slovensko hľadá uskutočniteľnú perspektívu v Únii

BRATISLAVA (Dušan D. KERNY) – Zastaviť úpadok, diskrimináciu, zmeniť neokoloniálne postavenie Slovenska, poskytnúť uskutočniteľné perspektívy. Taká je jednoznačná výzva odborníkov. Adresátom sú zodpovední predstavitelia – prezidentom republiky počínajúc, regionálnymi a miestnymi inštitúciami a občianskymi združeniami končiac.

Formulovanie výzvy – to bola téma nedávneho stretnutia popredných odborníkov Slovenskej
ekonomickej spoločnosti – Nezávislého združenia ekonómov Slovenska a Futurologickej
spoločnosti. Cieľom bolo v meniacich sa podmienkach, ako aj v novoprijímaných dlhodobých
stratégiách Európskej únie do roku 2035 jednoznačne formulovať potreby a postoje Slovenska. Je to prvá koncepčná výzva na záchranu pôdohospodárstva a vodohospodárstva, na záchranu pôdy pred deštrukciou a nezmyselným odpredajom. Po prvý raz sa formulovala výzva širokej politickej a spoločenskej verejnosti s naliehavým poukázaním na novo ponímanú potravinovú sebestačnosť a potravinovú bezpečnosť v rámci Európskej únie. Renomovaný agrýrny odborník Peter Baco upozornil na slovenské problémy v dlhodobých celoeurópskych súvislostiach: návrh spoločnej poľnohospodárskej politiky Únie (SPP) pre roky 2014 – 2020 sa stretol s veľkou kritikou až odmietaním väčšiny členských štátov EU. Najväčší problém je v peniazoch. Pri rozširovaní EÚ o nových členov sa sľubovalo, že v období do roku 2013 sa priame platby vyrovnajú na jednotnú úroveň s dovtedajšími členmi EÚ, teda že SPP bude aj jednotná, nielen spoločná. Teraz sa už v Európskom parlamente navrhuje posunúť vyrovnanie až o 25 rokov. „Spoločnú poľnohospodársku politiku,“ povedal P. Baco, „bude určovať to, že bude stále menej zdrojov. V roku 2035 sa predpokladá nárast spotreby potravín o dve tretiny oproti dnešku. Dvíhanie cien zdrojov v posledných rokoch prináša otázku nedostatku zdrojov, energie, hmoty, vody do popredia politickej agendy ako limitujúce faktory.“ Odborníci vecne rozobrali fakt, že Slovensko ma kapacity produkovať potraviny pre desať miliónov ľudí. Zvýšil by sa aj podiel vlastnej výroby na tvorbe hrubého národného produktu až na trinásť percent, teda aj zmenšila závislosť ekonomiky od modelu „montážnej dielne“.

STRAŠIDELNÉ MANKO

Taký úbytok poľnohospodárskej produkcie a nárast závislosti od dovozu potravín ako Slovensko nezaznamenal nijaký štát Európskej únie. V zelenine dnes slovenská produkcia pokrýva iba 25 percent spotreby, ostatná je z dovozu. Nevydarená ekonomická transformácia, zle politické rozhodnutia a politické nezhody sú hlavnou príčinou, že v otázkach sebestačnosti a potravinovej bezpečnosti nielen zaostávame z a rozvinutými štátmi Únie, ale rozdiel sa zväčšuje. „ Zápasíme s pokračujúcou diskrimináciou, hlavný boj v poľnohospodárskych inštitúciách EÚ sa odohráva medzi západom Únie a jej východom, v porovnaní s inými dostáva slovenský farmár iba 35 percent podpor y,“ konštatovali odborníci. Pasívne saldo v tejto oblasti dosiahlo alarmujúcu hranicu jednej miliardy eur – taký obrovský dovoz nás všetkých silne obmedzuje, poškodzuje. Stále väčššiu časť príjmov prejedáme, pričom zisk a pracovne miesta z toho idú do zahraničia. Zároveň klesajú možnosti domácich výrobcov.

■ BEZHLAVE DRANCOVANIE
Pokiaľ ide o lesy a ich využitie „sme banánová republika, sme na úrovni rozvojových krajín, vyvážame surové drevo a tým vyvážame vlastne tisíce pracovných miest (kvalifikovaný odhad je 4 500) a milióny eur (kvalifikovaný odhad je 300 miliónov eur ročne). Pritom príbeh sa končí – nedostatočný zdravotná stav lesa a dôsledky nadmernej ťažby (ročne na úrovni 9, 2 milióna met rov kubických) spôsobia, že sa bude musieť ťažiť stále menej “. Slovensko, práve tak ako Únia, stoji pred závažným problémom – ako zabezpečiť stále vyššiu spotrebu potravín, keď zdrojov bude menej. Únia preto novo formuluje svoju politiku – už dávno nejde o zvyšovanie životnej úrovne na vidieku, už ide len o udržanie životaschopných vidieckych komunít .

■ LADOM LEŽIACE LANY

Produktívne využitie všetkej pôdy, jej ústavná ochrana nemá alternatívu, na väčšine pôdy sa totiž dnes nehospodári. Výzva odborníkov sa dožaduje štátnej doktríny na využitie pôdy, zvýšenia konkurencieschopnosti poľnohospodárstva. Cieľom musí by ť dosiahnuť v EÚ rovnosť povinnosti a šanci pre všetkých rovnako, zabezpečiť ekologickú rovnováhu a udržateľný rozvoj lesného a vodného ekosystému, ústavne zakotviť ochranu pôdneho fondu, vodných zdrojov a drevnej hmoty. V súlade s programom EU a organizácii OSN (FAO) výrazne treba zvýšiť podporu rozvoja vedeckej a výskumnej základne pôdohospodárstva, potravinárstva a vodohospodárstva. Stretnutie, ktoré patrilo medzi informačne a odborne k špičke toho, čo na tuto tému odznelo na Slovensku v posledných rokoch, média ignorovali. Organizátorom bola Slovenska ekonomická spoločnosť – Nezávisle združenie ekonómov Slovenska a Futurologická spoločnosť Slovenska.

Zdroj:
http://www.snn.sk/archiv_pdf/snn/8_2012.pdf

Komentáre