Odpovede na otázky Roľníckych novín na tému: “Aj nová SPP je nespravodlivá”

Na začiatku nášho interview považujem za potrebné uviesť, že nasledujúce prezentované názory sú výhradne moje osobné. Ak sa bude niekomu zdať, že provokujem, je to správny postreh. Kariérne skúsenosti, kontinuálne štúdium a aktuálny monitoring vývoja mi tak kážu. Mám na to najmä nasledujúce dôvody.
Podoba novej SPP je zreteľným presadzovaním záujmov silnejších členov /EU-15/ s ďalšími neokoloniálnymi dopadmi. Súčasná slovenská agrárna politika nespĺňa požiadavky štátnej zvrchovanosti. Doterajšie snahy vlády o korporatívne vládnutie postrádajú v agrosektore politický konsenzus.
Aj súčasná vláda prijíma správne aj chybné rozhodnutia. Tak to bolo, je a bude. Rozhodujúce však je, aby nerobili vlády osudové chyby. Vo vidieckej a agrárnej politike SR však vlády osudové omyly opakujú. SPP je najvýznamnejšia a najsilnejšia politika EU, pôdohospodárstvo dobre funguje len tam, kde to vlády rešpektujú. Zdá sa mi, že dnes môžeme najviac urobiť pre pôdohospodárstvo tým, že sa budeme snažiť pomôcť Smeru napraviť agrárnu politiku Vlády SR správnym smerom.

1. Spoločná agrárna politika EÚ na roky 2014 – 2020 získala po júnovom zasadaní Rady ministrov už takmer definitívnu podobu, aspoň v tých najdôležitejších oblastiach. Slovenský minister pôdohospodárstva označil túto dohodu za prijateľnú pre našich poľnohospodárov. Súhlasíte s tým? Je to naozaj tak?
So záverečným hodnotením reformy SPP treba počkať na vývoj do novembra. Aj tu platí, keď nie je dohodnuté všetko, teda nie je nič definitívne a čokoľvek doteraz dohodnuté sa môže zmeniť. To, či budú naši poľnohospodári spokojní, musia povedať poľnohospodári, potravinári, lesníci a obyvatelia vidieka. Najvýznamnejšie posolstvo pre agrárne politiky národných štátov je, že SPP zostáva najvýznamnejšou a najsilnejšou spoločnou politikou EÚ. Pozitívne v novej SPP sa tiež ukazuje, že environmentálne obmedzenia, stropovanie, aktívny farmár a iné pôvodné návrhy, nebudú také tvrdé ako sa čakalo.
Na SPP sa treba pozerať z hľadiska potreby vytvárať dobré podmienky pre pôdohospodárov, aj cez širšie záujmy ako je rast produktivity sektoru, stabilita cenovo dostupnej ponuky kvalitných potravín a stále viac aj enviroment. Tieto priority SPP sa prakticky celých 50 rokov jej existencie nemenia a zostávajú platné aj pre budúcnosť. V SPP sa však nové opatrenia, priamo podporujúce tieto priority, len ťažko hľadajú.
Rozpočet EU pre roky 2014-2020 je schválený definitívne. Z neho však vyplýva, že budeme naďalej diskriminovaní, že sa neodstránil, nás znevýhodňujúci, historický nápočet nárokov na priame platby. To je nesplnená naša hlavná požiadavka v reforme SPP. Naďalej budú na spoločnom trhu cez SPP zvýhodňovaní naši konkurenti z EU-15. SPP je nespravodlivá, komplikovanejšia a byrokratickejšia.

2. Konečnú bodku za reformou SPP dá Európsky parlament. Myslíte si, že sa na jeho pôde ešte dajú dosiahnuť nejaké zásadné úpravy agrárnej politiky? Má na to EP silu, respektíve bude na to politická vôľa?

Hoci sa to nepredpokladá, je možné aj vrátiť proces schvaľovania do trialógu a možno odloženie začiatku uplatňovania novej SPP. EP prijíma rozhodnutia jednoduchou väčšinou, teda veľké štáty sa tu ľahšie presadia. Nemci podporia Francúzov ako vždy v SPP a Francúzi si ustrážia, aby ich farmári nedostali menej ako doteraz. Takto sa asi prejaví v EP politická vôľa, tak to býva pravidelne.
Otvorené otázky presunu financií medzi piliermi a zastropovanie, predpokladám, že sa môžu schváliť v takej podobe ako presadzuje SR.

3. Otvorená ešte ostáva otázka presunu 25 percent medzi prvým a druhým pilierom. Slovensko sa pritom prikláňa k tomu, že tieto prostriedky sa presunú z II. do I. piliera na posilnenie priamych podpôr. Je to podľa vás správna cesta, alebo by bolo pre nás lepšie posilniť naopak druhý pilier?

Správna cesta je posilniť II. pilier z prostriedkov regionálneho rozvoja a vtedy by bolo opodstatnené urobiť presun takejto sumy do I. piliera. Túto možnosť predstavil minister pôdohospodárstva na konferencii v Nitre ako reálnu. Cez média, dňa 8. júla, minister oznámil tento presun do I. piliera akoby hotovú vec. Je pochopiteľné, že niektorí farmári to akceptujú, lebo vidia I. pilier ako vrabca v hrsti s uprednostnením pred holubom na streche.
Rozhodujúce je, či naozaj zabezpečí ministerstvo dostatočné zdroje na motiváciu pre rozvojové zámery koncepcie pre II. pilier. Inak by to bolo kontraproduktívne, veď z presunutých zdrojov do priamych platieb je možné len 15 % viazať na stimuláciu citlivých položiek, 30 % podiel presunutých peňazí by sa použil na viazanie v ekológii, čiastočne by sa z nich zobralo na stropovanie a iné podmienky pre priame platby.

4. Počas celej prípravy novej SPP sa u nás hovorilo o tom, že v prístupovej zmluve je uvedené, že po roku 2013 sa popdory u nás a v EÚ-15 vyrovnajú. Medzi roľníkmi sa to berie ako fakt, ale ešte nikto to nikdy nevidel takpovediac čierne na bielom. Ako to teda je? Je to naozaj v tej zmluve jednoznačne uvedené? A ak áno, je to aj právne záväzné?

To je dobrá otázka hlavne pre vyjednávačov a predstaviteľov SR, ktorí podmienky vyjednali a dokumenty o našom pristúpení k EÚ podpísali. Naozaj je potrebné, aby špecialisti tieto otázky riadne vydokumentovali. Nikto ale nemôže spochybňovať realitu, že priame platby z EÚ a národné doplatky sa pre poľnohospodárov SR vyplácali v prechodnom období do roku 2013. Teda prechodné obdobie je do roku 2013 skutočnosť, bez ohľadu na to, kde je to napísané.
O inom prechodnom období sa nehovorí ani v súvislosti zmeny nášho nároku na priame platby z tzv. historického princípu na priemer priamych platieb v EÚ – 15 v referenčnom období /320 Eur/1 ha/. Treba ukončiť prechodnú /prístupovú/ nespravodlivosť v stanovení diskriminujúceho nízkeho nároku priamych platieb pre pristupujúce štáty v roku 2004.
To sa musí urobiť z princípu, v záujme úcty k podstate a samotného zmyslu spoločenstva. Veď aj dnes platná Lisabonská zmluva je založená na hodnotách spravodlivosť, rovnosť a trvalá udržateľnosť. Súčasná nerovnosť podmienok však vylučuje možnosť trvalej udržateľnosti v diskriminovaných štátoch a je teda nespravodlivá.
Principiálne ide o to že, v duchu týchto hodnôt, novo pristupujúce štáty dobromyseľne súhlasili od roku 2004 s prechodným uplatnením priamych platieb nie na rovnakom, ale na takzvanom historickom princípe. Na rovnakom princípe by sa údajne mali priame platby uplatňovať až po roku 2028. To už asi ani nebude tento nástroj fungovať a naše poľnohospodárstvo bude ovládať zahraničný kapitál.
Bohužiaľ argumentuje sa nedôstojne, oproti našej oprávnenej požiadavke na odstránenie historického princípu a pre vyrovnanie priamych platieb aj dnes. Najkrikľavejšou nepravdou je argument, že máme vyššie odbytové ceny a nižšie ceny vstupov do výroby oproti úrovni pôvodných členov EÚ. Analýzy ukazujú, že opak je pravdou.
V týchto súvislostiach sa používajú proti pôdohospodárstvu nových členov aj nové trik-argumenty, ako napríklad porovnávanie na priemer EU-27. Ale my sme predsa robili prístupové zmluvy s EU-15 /nie 27/ a my máme rokovania uzatvorené s vtedy platnými parametrami. Mali sme nádej, že sa to napraví pri tejto reforme SPP. Nestalo sa.
Súčasná Vláda SR sa pridala k vládam zo začiatku transformácie, keď sa obetovalo pôdohospodárstvo údajne v mene transformácie, potom v ďalšom desaťročí v mene vstupu do EU a dnes v mene hesla Viac Európy.
Naši priatelia z EÚ sú vlastenci a dobrí národohospodári, ale sú aj veľmi silní konkurenti. Ako hovorí pani Merkelová „najprv Nemecko, až potom EÚ. Odpoveď na otázku – kedy Slovensko je – len vtedy, keď sa SR presadí. Prestaňme byť naivní, buďme platní členovia EÚ, správajme sa zvrchovane, bez emócií, racionálne. V agrosektore, ako najsilnejšej spoločnej politike, to platí obzvlášť.

5. Nech už bude podobe novej SPP taká či onaká, do nášho agrárneho odvetvia pritečie za sedem rokov zhruba päť miliárd eur. A to nie je málo. Čo treba spraviť preto, aby sme tieto peniaze rozumne použili a odvetvie zrevitalizovali?

Revitalizácia vidieka, krajiny a lesného hospodárstva je robota na storočia, poľnohospodárstva na desaťročia. Dlhodobá koncepcia agrárnej politiky SR o tom, akú chceme túto národnú podstatu v budúcnosti mať, ako sa to dá dosiahnuť, čo preto urobiť a jej povýšenie na štátny záujem, sú pre úspech najdôležitejšie.
Objem peňazí z fondov EÚ pre pôdohospodárstvo je skutočne veľký. Rozhodujúce je však to, ako ich použijeme a aký objem peňazí majú naši konkurenti. Rovnako dôležité je aj to, aký objem a inštrumentárium máme my a aký majú k dispozícii naši konkurenti z národných zdrojov. Národná podpora formou štátnej pomoci je však v SR násobkami nižšia ako v okolitých štátoch. Vláda žiaľ nepočíta s nápravou tejto domácej diskriminácie našich pôdohospodárov. Tento fakt významne neguje aj účinok podpory z EÚ, lebo celý motivačný systém podpôr predpokladá synergiu národných prostriedkov a nástrojov spoločne s prostriedkami EÚ.

6. Ak opustíme naše teritórium a pozrieme sa na návrh novej SPP z globálneho pohľadu, ide o návrh, ktorý takpovediac kráča s dobou? Čo by ste na ňom vyzdvihli a naopak, čo je na ňom zlé, respektíve čo v ňom chýba?

To je široká problematika, tak sa vopred ospravedlňujem za to, že ju ťažko dostatočne v priestore tohto interview obsiahnem.
Veľkým pozitívom novej SPP je, že obhájila kontinuitu pôdohospodárstva ako najsilnejšej, najdôležitejšej spoločnej politiky EÚ. Boli a pretrvávajú predsa významné tlaky napríklad smerom oddeliť problematiku rozvoja vidieka od pôdohospodárstva a rozptýliť ju v regionálnom rozvoji. Veľmi ťažko sa odolávalo predovšetkým požiadavkám na presun financií pre iné politiky.
Ako poslanec EP som pre pripravovanú reformu SPP presadzoval taktiku dvoch krokov. Pred piatimi rokmi sme najskôr, v takzvanej zdravotnej prehliadke, analyzovali stav vtedy platnej SPP, navrhli sa úpravy a potom sa vlastne testovali reakcie na uvažované zmeny. Dnešná, mierna, podoba uplatňovaných lobistických požiadaviek, napríklad ozeleňovania, stropovania, aktívneho farmára, ale aj väčšie možnosti viazania priamych platieb na citlivé komodity a ďalšie, to potvrdzujú.
Len čiastočne sa v novej SPP darí odstrániť omyly a nedostatky doterajšej SPP a využiť ich ako príležitosti pre napredovanie. Identifikoval som ich vtedy najmä ako diskriminácia nových členských štátov, ľahostajnosť EU voči nestabilite agrárnych trhov a nízka konkurencieschopnosť agrosektoru EÚ.
Nás samozrejme najviac trápi fakt, že namiesto odstránenia diskriminácie NČŠ sa problém posunul iba do polohy zmiernenia diskriminácie, s pokračujúcimi neokoloniálnymi efektmi. Revolučné protesty vo svete za ostatné roky sú spájané s rastom cien potravín a celkovou nestabilitou a volatilitou potravinových trhov. Svetové zásoby potravín sa znižujú, rastie vplyv finančných špekulácií. Vysoké sumy agrárnych podpôr by určite mali väčší účinok pri vyššej miere viazanosti na opatrenia znižujúce náklady a zvyšujúce celkovú konkurencieschopnosť. V týchto problémových bodoch reaguje nová SPP nedostatočne.
Príprava colnej únie s USA /NAFTA/ ukazuje na vážne riziká pre agrosektor EÚ. Ide najmä o fakt, že väčšina komodít v USA sa vyrába až o tretinu lacnejšie. Na tento mimoriadne významný fakt, na škodu veci, reforma SPP vôbec nereaguje.

7. Okrem novej SPP teraz u nás rezonuje aj téma Stednodobej koncepcie rozvoja pôdohospodárstva, ktorú už schválila vláda. Vy ste aj v našich novinách pred časom uviedli, že by malo ísť o zásadný, dlhodobo platný, národohospodársky dokument, ktorý by mal váhu ústavného dokumentu. Myslíte si, že uvedená koncepcia spĺňa tieto parametre?

V tejto koncepcii sú celkom zaujímavé údaje, ktoré majú svoju hodnotu. Sú to skôr komoditné rozvojové programy. Ani zďaleka sa to však nepodobá na zásadný národohospodársky dokument, ktorým by ústavná väčšina NRSR dlhodobo fixovala agrárnu politiku SR. To však ani nebola ambícia jeho zadávateľov. Je to škoda, lebo pri sile Smeru sa to dalo dosiahnuť. Dlhodobá istota, to je to, čo agrorezort SR najviac potrebuje. Istoty sú aj volebný sľub vládnucej strany.
Snažil som sa diskutovať o tejto koncepcii s viacerými odborníkmi, uvedenými ako jej spoluautori. Dávali ruky preč od tejto dikcie dokumentu. Úloha je aj podľa mňa riadne riešiteľná len celkom nanovo . Nesmieme rezignovať na pôvodný zámer.
Po definitívnom uzatvorení novej SPP bude treba vypracovať v obsahu, štruktúre a metodike podobnej zreformovanej agrárnej politike EÚ, aktuálnu národnú agrárnu politiku. Tá by vychádzala z analýz, pozitívnych a negatívnych záverov doterajších koncepcií agrárnych politík SR. Je predsa známe, že doteraz vlády mali agrárne koncepcie a to aj úspešné, vrátane koncepcie z 1. vlády premiéra Fica.
Pretože neistoty vo svete, aj vo výžive ľudstva, narastajú, treba využiť aj globálne analýzy a názory na riešenie globálnych problémov a identifikovať si možnosti SR. Veľmi naliehavé je analyzovať postupy podobných štátov EÚ pri riešení ich záujmov, najmä ochrany pôdy. Osobitne aktuálne je vysporiadať sa s pripravenou liberalizáciou trhu s mliekom a s liberalizovaným agrárnym spoločným trhom s USA.
Udržateľná intenzifikácia produkcie, do miery plného využívania agrárneho produkčného potenciálu SR, je prioritná úloha pre nás dnes aj v budúcnosti. Úspešný rozvoj historických hodnôt Slovenska, vysokého podielu vidieka, lesov a vysoké zastúpenie trvalých trávnych porastov a nadväzne vysoký podiel chovu prežúvavcov sú pre nás smerodajné imperatívy.

8. Koncepcia síce hovorí o potrebe oživiť živočíšnu výrobu či špeciálnu rastlinnú výrobu, teda odvetvia, v ktorých došlo k najväčšiemu prepadu, ale iba slová stačiť nemôžu. Aké stimuly má štát v rukách, aby podnietil záujem roľníkov (motivoval ich) o tieto odvetvia? Obsahuje ich aj táto koncepcia?

Všetky doterajšie expertné posudky najviac vyčítajú koncepcii, že nemá dostatočne rozvinutý sortiment konkrétnych nástrojov stimulujúcich účastníkov trhu k potrebnému oživeniu upadajúcej výroby. Poukazuje sa najmä na vágnosť vytýčených cien, ktoré sú ale predovšetkým produktom trhu a nie zbožným prianím vykryť vysoké výrobné náklady. Má sa takto zrejme preukázať schopnosť financovania rezortu pri minimálnej štátnej pomoci.
Štát má k dispozícii celý diapazón nástrojov hospodárskej, rozpočtovej, obchodnej, finančnej, úverovej, úrokovej, dotačnej politiky, legislatívy, diplomacie, organizačných krokov, s ktorými môže stimulovať správanie účastníkov trhu tak, aby plnili jeho zámery. Štát nesmie šetriť jedno Eur tak, že stratí dve a musí nájsť jedno Eur pre pôdohospodárstvo, kde urobí dve. Napríklad vytvorenie nového pracovného miesta v agrorezorte je lacnejšie ako v iných odvetviach. Peniaze na návratné riešenia sú, treba ich nájsť.
Ako člen EU sme síce zviazaní spoločnými postupmi pri aplikácii agrárnych politík. Ale nato máme špecialistov na zahraničných zastúpeniach, aby sme mali plynule k dispozícii informácie o tom, ako nápadito pracujú s príslušnými nástrojmi iné štáty. Málo využívame pre získavanie rozpočtových a rozpočtovo neutrálnych a mimorozpočtových zdrojov zahraničné skúsenosti a najmä svetové poradenstvo.

9. Leitmotívom koncepcie je zabezpečenie 80-percentnej sebestačnosti v produckii potravín do roku 2020. Je to reálny cieľ? Ak áno, čo by štátna exekutíva na jednej a producenti potravín na strane druhej mali pre to urobiť?

Pán minister sa na konferencii o koncepcii vyjadril, že Slovensko má optimálne využiteľný produkčný potenciál pre výživu šesť a pol milióna obyvateľov. Súhlasím, je to blízko parametrov udávaných SAPV. Bolo by pri tom aj dobré povedať, prečo 80 % a prečo do roku 2020 a s akou ďalšou perspektívou. Súhlasiť sa dá s tým, že 80 % potravinová sebestačnosť je strategicky minimálna.
Čo by mali robiť pre tento cieľ producenti potravín? Nič menej a nič viac, len sa chovať tak ako ich bude agrárna politika SR motivovať. Tak sa chovajú nakoniec aj dnes. Zámery štátu na trhu potravín sa však neplnia. Ak nie sme spojní s tým, čo a ako podnikatelia robia, zlepšime ich motiváciu. No a štátna exekutíva má stanoviť zásady a nastaviť nástroje agrárnej politiky tak, aby sa producenti radi správali v smere plnenia exekutívou vytýčených cieľov. Hovorí sa tomu agrárna politika.

10. A čo sa dá robiť s obchodom či potravinárskym priemyslom, ktorí majú do plnenia tejto ambície 80-percentnej sebestačnosti tiež čo povedať? Veď bez nich sa to dosiahnuť nedá…

Budúcnosť je v spolupráci, kooperácii a integrácii, teda v multiplikácii individuálnych možností ako sa presadzovať. Nie je pritom ani rozhodujúca forma, či pôjde len o priateľskú spoluprácu, personálnu úniu, obchodné, odbytové a zásobovacie, či finančné prepojenie, organizačné, alebo právne zväzky. Bez dobromyseľnosti, racionálnosti partnerov „na jednej lodi“, napredovanie pôjde len ťažko a aj to na krátku dobu.
Bez racionálnej potravinárskej výroby to samozrejme nepôjde. Nemôžeme sa napríklad spoliehať na opätovné budovanie malých bitúnkov, či trh s mliekom cez automaty. Výroba, spracovanie a predaj potravín musia mať pestrú paletu foriem, profilovaných záujmom zákazníkov.
Treba podporovať a nielen podporovať, ale aj priamo štátom organizovať národnú obchodnú sieť a integráciu prvovýroba, potraviny, obchod. Nie je rozhodujúce, kto bude hlavný integrátor. Treba motivovať pre túto myšlienku všetkých. Hoci aj s účasťou štátu. Pre poučenie si tu môžeme položiť otázku, že kde by bolo poľnohospodárstvo USA, keby boli čakali na to, ako trh vyrieši prebytky potravín? Založili štátnu firmu pre zahraničný odbyt a dnes vláda USA riadi svetovú potravinovú pomoc.
Neodkladne treba angažovať celú vládu pre plynulé rokovania s globálnymi obchodnými systémami v duchu „predsa ste neprišli na Slovensko zápasiť s vládou“. Zahraniční manažéri tomu rozumejú.

11. Ako vnímate v koncepcii načrtnuté údaje o zvyšovaní zamestnanosti v agrárnom odvetví?

Existuje tu veľké riziko, že očakávaný nárast produkcie, predpokladajúci potrebu 18 tis. nových pracovných miest, sa pri súčasnej agrárnej politike nedosiahne. Ani v minulom roku, ani v tomto roku, dokonca ani pre budúci rok sa netvoria dostatočne motivačné mechanizmy pre rast produkcie týchto, pre rast zamestnanosti kľúčových, komodít. Dokonca rastie demotivácia k ich produkcii, nezamestnanosť a klesá ich výroba.
Riziko nedosiahnutia programovaného rastu zamestnanosti je aj v tom, že sa nebilancuje prirodzený nárast produktivity práce a následný celkový pokles potreby práce v niektorých komoditách. Normatívne sa na udržanie zamestnanosti žiada asi 2,5 % medziročné tempo rastu. To znamená, že najmä v komoditách ako HD, ovce, obilniny, kukurica, olejniny a pod. sa zamestnanosť zníži. Treba tiež poukázať na aktuálny legislatívny tlak na znižovanie zamestnanosti.
Keď už sa bilancuje rast zamestnanosti v prvovýrobe, bolo by potrebné argumentačne použiť bežnú metodiku EÚ na zdôraznenie národohospodárskeho významu pôdohospodárstva. Na jedno prvovýrobné pracovné miesto v pôdohospodárstve EÚ-15 sa ráta troj až štvornásobný počet pracovných miest v súvisiacich dodávateľských, odberateľských, spracovateľských, servisných a spolupracujúcich odvetviach. Tieto vznikajú len vtedy, ak vzniká pracovné miesto v prvovýrobe.
Podľa tohto kľúča sa v EÚ považuje komplex pôdohospodárstva, s 15 % za najväčšieho zamestnávateľa, pred strojárstvom a chémiou. To sú strategické parametre, hodné uznania rezortu za strategický.

12. Budú vôbec na naplnenie týchto, ale i ostatných cieľov uvedených v koncepcii, stačiť zdroje z EÚ, lebo so štátnymi prostriedkami sa v koncepcii príliš nepočíta?

Zdroje z EU na naplnenie cieľov koncepcie sú podstatné, ale ani z ďaleka nie sú dostatočné. Samozrejme bude veľmi záležať aj na tom, či a do akej miery ich dokáže exekutíva účelovo viazať pre motiváciu podnikateľov na plnenie týchto cieľov. Predovšetkým ide o motiváciu viazanými priamymi platbami a konkurencieschopnosť zvyšujúcimi podpornými opatreniami v Programe rozvoja vidieka.
V koncepcii uvažované Štátne prostriedky sú celkom nedostatočné na splnenie cieľov koncepcie. Pri platnosti zásady „koľko do systému dáš, toľko z neho dostaneš“ to znamená nielen pokles produkcie, ale aj spotreby slovenských potravín. Žiaľ, pri nevyhnutnom náraste vidieckej nezamestnanosti a celkovom oslabení vidieckej ekonomiky. Veď štátny rozpočet pre tento rok sa v agrorezorte skrátil o viac Eur ako pre všetky ostatné rezorty SR spolu.
Štátna pomoc je na podporu národných rozvojových priorít, teda tých komodít, ktoré chce štát zveľaďovať. Táto je však v SR až niekoľkonásobne nižšia ako v okolitých postsocialistických štátoch a až desiatky násobne nižšia ako v Rakúsku. Tento deficit sa prehlbuje napriek tomu, že premiér ubezpečil, že podpory pôdohospodárstvu budú na úrovni okolitých štátov.
Diskutovaných 25 % presúvaných financií z II. piliera rozvoja vidieka do I. piliera priamych platieb je taktiež priehľadná forma ako nedať zo štátneho rozpočtu peniaze do agrorezortu, lebo projekty II. piliera musí štát spolufinancovať. Účelovo sa zavádza verejnosť v tom, že sa posilňuje týmto spôsobom podpora poľnohospodárstva zo zdrojov EÚ.
Samozrejme, že nielen rozpočtové, ale aj rozpočtovo neutrálne, mimorozpočtové, bankové, fondové, podnikové a iné zdroje, v synergii s prostriedkami EÚ, je možné a potrebné účinne mobilizovať pre rast a zamestnanosť.

13. Je vôbec reálne, aby sme výrazne zvýšili agropotravinársku produkciu, keďže EÚ ako celok zápasí s prebytkami potravín a míňa nemalé peniaze na to, aby sa jej zbavila…

V tejto oblasti sa situácia mení veľmi dynamicky na naturálnej, ale aj na finančnej úrovni.
EU patrí k rozhodujúcim hráčom na celosvetovom trhu potravín. Ten rastie približne o desatinu každú dekádu, teda odbytové možnosti rastú. Globálna potreba potravín teda vzrástla len počas nášho členstva v EU takmer o desatinu.
Pozitívne tu tiež pôsobia posledné reformy SPP, orientujúce producentov viac na to, čo požaduje trh. Zvyšovať našu národnú produkciu potravín je reálne a objektívne potrebné aj preto, lebo intenzifikácia a rast sú podmienkou rozvoja rezortu.
Pokiaľ ešte začiatkom deväťdesiatych rokov výdavky SPP na trhové opatrenia predstavovali až 90 % celého agrárneho rozpočtu EÚ, tak v súčasnosti sú tieto výdavky pod 10 %. Až tretinu z financovania trhových opatrení predstavovala refundácia vývozu nadprodukcie. Teda postupným uplatňovaním neviazanej pomoci, a tiež presúvaním pomoci na rozvoj vidieka, sa problém obchodovania s nadprodukciou potravín v EÚ posunul z dotačnej na komerčnú úroveň.
Krízové situácie na trhoch potravín, najmä za ostatné roky, jednoznačne potvrdzujú neschopnosť trhu dostatočne reagovať na ročníkové vplyvy počasia na úrody plodín, ani na rastúci negatívny vplyv pôsobenia špekulatívneho kapitálu na trhu potravín. Potreba zvýšenia zásob rizikových potravinových komodít, ich prefinancovanie a iné regulačné opatrenia, je preto potrebné oproti súčasnosti posilniť.


14. Súčasné vedenie MPRV SR je pri kormidle viac než rok a nemožno mu uprieť snahu o stabilizáciu a rozvoj agrárneho odvetvia. Lenže ako ste pred časom uviedli, na to, aby boli úspešní musia nielen chcieť, ale aj môcť a vedieť? Myslíte si teda, že môžu a aj vedia?

Už skôr som uviedol, že vedenie MPRV SR má vládou veľmi limitované finančné možnosti, lebo nepožíva status prioritného, strategického odvetvia. Vlády to zdôvodňujú čudnými argumentmi.
Niekedy sa argumentuje, že agrárny rezort je financovateľný zo zdrojov EU a národné rozpočtové zdroje nepotrebuje, alebo vie bez nich prežiť. Ale Slovensko si nemôže dovoliť pôdohospodárstvo, ktoré vie prežívať, ale potrebujeme pôdohospodárstvo, ktoré vie naplno využiť krajinu pre produkciu, zamestnanosť a vidiecku ekonomiku. Potvrdzuje to aj aktuálna nedostatočná rozpočtová podpora kontra upadajúca produkcia viacerých komodít a znižovanie zamestnanosti.
Práve štátna pomoc je na podporu národných rozvojových priorít, teda tých komodít, ktoré chce štát zveľaďovať. Keďže je minimálna, znamená to, že už skôr spomínané možnosti revitalizácie sektoru, ktoré by štátna pomoc na úrovni okolitých štátov umožňovala, veľmi obmedzuje možnosti vedenia rezortu dosahovať úspech v práci.
Trápne sa napríklad konštatuje, že od budúceho roku nám budú zahraniční investori skupovať pôdu, ale starí členovia EU majú veľa organizačných a legislatívnych opatrení, ako tomu zabrániť. Nedávno aj náš sused Maďarsko zákonom zakázalo koncentráciu vlastníctva pôdy. Všeobecne by bolo treba posilniť možnosti plynulého získavania, triedenia, spracovania a využívania poznatkov agrárnej politiky iných, najmä susedných štátov, ČR a MR. Minimálne iniciovať riešenia rezort určite môže.
Neviem prečo ministerstvo nevyužíva viac možností politicky komunikovať s inými politickými stranami a nehľadá možnosti politického konsenzu o budúcnosti vidieka a pôdohospodárstva SR. V otvorenom strete názorov by si overili /korigovali/ svoje poznanie a zreálnili možnosti. Pochlebovanie vláde, formou korporatívneho vládnutia, nemôže mať dobrý koniec.
Možnosť venovať sa viac, strategickým, finančno-obchodným a ďalším skôr vymenovaným otázkam, by sa určite dala umocniť aj zásadným delegovaním zodpovednosti a právomoci na rezortné inštitúcie, zo zákona zodpovedné za jednotlivé oblasti a činnosti. Napríklad ŠVPS je schopná samostatne pracovať, čo by posilnilo možnosti ministerstva zamerať úsilie na prorastové priority.
Pokiaľ ide o to, či vedenie MPRV vie dosť na to, aby bolo úspešné, by sa mohlo správne hodnotiť cez konkrétne výsledky ich práce. Takto však Vaša otázka nestojí. Úprimne povedané, to nevidím tak, že by nedostatky práce vedenia spôsobovala slabá všeobecná vedomostná úroveň jeho členov.
Ak zostaneme v rovine chcieť-môcť-vedieť, tak potom platí efekt reťaze, keď najslabší článok určuje jej celkovú silu. Teda vedieť identifikovať priority, nachádzať možnosti a chcieť ich húževnato presadzovať. Vedenie ministerstva by mohlo viac využívať rezortné a zahraničné národohospodárske, vedecké a úspešné podnikateľské skúsenosti v reálnom čase, čo by mohlo významne posilniť vedomosti o možnostiach a usmerniť jeho chcenie.
Niekedy sa zdá, že jednotliví členovia vedenia vedia veľa, z rôznych zdrojov a rôzne to interpretujú. Bolo by preto určite veľmi efektívne, keby existoval funkčnejší spôsob výmeny vzájomného poznania a koordinácia deklarovania navonok. Existuje napríklad osvedčený režim vedecko-technickej rady, zložená z predstaviteľov rezortu, ale aj z praktických a teoretických odborníkov.

Zverejnené v nasledujúcej upravenej podobe pod názvom: AJ NOVÁ SPP JE NESPRAVODLIVÁ, Lettrich Roman, Roľnícke noviny číslo 29/2013, 17.07.2013

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) je bezpochyby najvýznamnejšia a najsilnejšia politika Európskej únie. Pôdohospodárstvo pritom dobre funguje len v tých krajinách, v ktorých tento fakt národné vlády rešpektujú. Tvrdí to PETER BACO, bývalý minister pôdohospodárstva SR a bývalý poslanec Európskeho parlamentu, ktorý počas svojej dlhoročnej profesionálnej kariéry v agrárnom odvetví nadobudol bohaté skúsenosti. My sme ho požiadali o názor na novú spoločnú agrárnu politiku, návrh ktorej nedávno odobrili ministri poľnohospodárstva členských štátov EÚ.

Spoločná poľnohospodárska politika EÚ na roky 2014 – 2020 získala po júnovom zasadaní Rady ministrov poľnohospodárstva v podstate už takmer definitívnu podobu. Slovenský minister pôdohospodárstva označil túto dohodu za prijateľnú pre našich poľnohospodárov. Súhlasíte s tým?

„So záverečným hodnotením reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky treba počkať do novembra, dokedy by ju malo definitívne schváliť i plénum Európskeho parlamentu. Aj v tomto prípade totiž platí, že kým nie je dohodnuté všetko, nič nie je definitívne. Čokoľvek doteraz dohodnuté sa teda ešte môže zmeniť. A to, či budú naši poľnohospodári spokojní, musia povedať oni. Avšak najdôležitejšie posolstvo novej SPP pre agrárne politiky členských štátov je to, že Spoločná poľnohospodárska politika zostáva najvýznamnejšou a najsilnejšou spoločnou politikou EÚ. Pozitívne v novej SPP sa ukazuje byť tiež to, že environmentálne obmedzenia, stropovanie, aktívny roľník a iné pôvodné návrhy nebudú také tvrdé ako sa čakalo.
Na SPP sa treba pozerať z hľadiska potreby vytvárať dobré podmienky pre pôdohospodárov aj cez širšie záujmy ako je rast produktivity tohto sektoru. Myslím tým stabilitu ponuky cenovo dostupných kvalitných potravín, či environmentálne otázky. Tieto priority SPP sa prakticky celých 50 rokov jej existencie nemenia a zostávajú platné aj pre budúcnosť. V návrhu novej SPP sa však nové opatrenia, priamo podporujúce tieto priority, len ťažko hľadajú.
Treba ale tiež dodať, že rozpočet EÚ na roky 2014 – 2020 je už definitívne schválený. A z neho vyplýva, že budeme naďalej diskriminovaní, že sa neodstránil historický výpočet nárokov na priame platby, ktorý nás znevýhodňuje. To znamená nesplnenie našej hlavnej požiadavky ohľadom reformy SPP. Aj v ďalších rokoch budú na spoločnom trhu zvýhodňovaní naši konkurenti z EÚ-15. Podľa mňa je teda nová Spoločná poľnohospodárska politika nespravodlivá, komplikovanejšia a byrokratickejšia. A je jasným príkladom presadzovania záujmov silnejších členských štátov (EÚ-15), čo bude mať ďalšie neokoloniálne dopady.“

Konečnú bodku za reformou SPP dá Európsky parlament. Myslíte si, že sa na jeho pôde ešte dajú dosiahnuť nejaké zásadné úpravy agrárnej politiky?

„Hoci sa to nepredpokladá, jestvuje aj možnosť vrátiť proces schvaľovania novej SPP na úroveň trialógu a odložiť začiatok jej uplatňovania. Európsky parlament však prijíma rozhodnutia jednoduchou väčšinou a veľké štáty sa pri hlasovaní ľahšie presadia. Nemci podporia Francúzov, ako vždy v prípade SPP, a Francúzi si už ustrážia, aby ich roľníci nedostali menej peňazí ako doteraz. Takto sa asi prejaví v Európskom parlamente politická vôľa, tak to býva pravidelne. Dosiaľ otvorené otázky, akými sú napríklad presun financií medzi piliermi či takzvané stropovanie, budú s najväčšou pravdepodobnosťou schválené v takej podobe, akú presadzuje aj Slovenská republika.“

V prípade presunu 25 percent zdrojov medzi prvým a druhým pilierom na Slovensko prikláňa k tomu, že tieto prostriedky sa presunú z II. do I. piliera na posilnenie priamych podpôr. Je to podľa vás správna cesta, alebo by bolo pre nás lepšie posilniť skôr druhý pilier?

„Správna cesta je posilniť II. pilier z prostriedkov regionálneho rozvoja a vtedy by bolo opodstatnené urobiť presun takejto sumy do I. piliera. Túto možnosť predstavil minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek na nedávnej konferencii v Nitre ako reálnu. Prostredníctvom médií, dňa 8. júla, minister oznámil tento presun do I. piliera akoby hotovú vec. Je pochopiteľné, že niektorí poľnohospodári to akceptujú, lebo vidia I. pilier ako vrabca v hrsti s uprednostnením pred holubom na streche.
Rozhodujúce ale je, či ministerstvo pôdohospodárstva naozaj zabezpečí dostatočné zdroje na rozvojové zámery, ktoré by mali byť financované z II. piliera. Ak nie, tak ten presun financií do I. piliera bude kontraproduktívny. Veď zo zdrojov presunutých na priame platby je možné len 15 percent viazať na stimuláciu citlivých sektorov. Až tridsať percent z presunutých peňazí sa použije na viazanie v ekológii, čiastočne sa z nich zoberie na stropovanie a iné podmienky pre priame platby.“

Nech už bude podoba novej SPP taká či onaká, do nášho poľnohospodárstva pritečie za sedem rokov zhruba päť miliárd eur. A to rozhodne nie je málo. Čo treba spraviť preto, aby sme tieto peniaze rozumne použili a agrárne odvetvie zrevitalizovali?

„Revitalizácia vidieka, krajiny a lesného hospodárstva je práca na storočia, v prípade poľnohospodárstva na desaťročia. Dlhodobá koncepcia agrárnej politiky SR o tom, akú chceme túto národnú podstatu v budúcnosti mať, ako sa to dá dosiahnuť, čo treba preto urobiť a jej povýšenie na štátny záujem, sú pre úspech najdôležitejšie.
Celkový objem financií z fondov EÚ určených pre pôdohospodárstvo je skutočne veľký. Rozhodujúce je však to, ako ich použijeme a aký objem peňazí majú naši konkurenti. Rovnako dôležité je tiež to, aký objem peňazí z národných zdrojov a aké inštrumentárium máme k dispozícii my a aké naši konkurenti. Národná podpora formou štátnej pomoci je však na Slovensku oveľa nižšia ako v okolitých štátoch. Vláda SR, žiaľ, nepočíta s nápravou tejto domácej diskriminácie našich pôdohospodárov. Tento fakt významne neguje aj účinok podpory z EÚ, lebo celý motivačný systém podpôr predpokladá synergiu národných prostriedkov a nástrojov spoločne s prostriedkami zo zdrojov EÚ.“

Zverejnené v nasledujúcej upravenej podobe pod názvom: AJ NOVÁ SPP JE NESPRAVODLIVÁ, Lettrich Roman, Roľnícke noviny 29/2013, 17.07.2013

Najprv Nemecko …

Téma novej podoby Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) EÚ rezonuje už niekoľko mesiacov a nič sa na tom nemení ani po nedávnej dohode ministrov poľnohospodárstva. Počas celej prípravy novej SPP sa pritom hovorilo o tom, že v prístupovej zmluve je uvedené, že po roku 2013 sa podpory u nás a v EÚ-15 vyrovnajú. Medzi roľníkmi sa to berie ako fakt, ale ešte nikto to nevidel takpovediac čierne na bielom. Je to teda naozaj tak?

BRATISLAVA. „Je to dobrá otázka, hlavne pre vyjednávačov a predstaviteľov SR, ktorí prístupové podmienky vyjednali a dokumenty o našom vstupe do EÚ podpísali. Naozaj je potrebné, aby špecialisti tieto otázky riadne zdokumentovali,“ hovorí Peter Baco, exminister pôdohospodárstva SR a bývalý poslanec Európskeho parlamentu.
Zároveň ale pripomína, že nikto nemôže spochybňovať realitu, že priame platby z EÚ a národné doplatky sa slovenským poľnohospodárom vyplácali v prechodnom období do roku 2013.

Prechodné obdobie

„Teda prechodné obdobie do roku 2013 je skutočnosť, bez ohľadu na to, kde je to napísané. o inom prechodnom období sa nehovorí. Podľa mňa treba jednoznačne ukončiť nespravodlivosť v stanovení diskriminačného nároku priamych platieb pre štáty, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004. To sa musí urobiť z princípu, v záujme úcty k podstate a samotnému zmyslu spoločenstva,“ konštatuje P. Baco s tým, že aj v súčasnosti platná Lisabonská zmluva je založená na hodnotách ako sú spravodlivosť, rovnosť a trvalá udržateľnosť.

Nerovnosť podmienok

„Súčasná nerovnosť podmienok však vylučuje možnosť trvalej udržateľnosti v diskriminovaných štátoch a je teda nespravodlivá. Principiálne ide o to, že v duchu týchto hodnôt novo pristupujúce štáty dobromyseľne súhlasili od roku 2004 s prechodným uplatnením priamych platieb nie na rovnakom, ale na takzvanom historickom princípe. Na rovnakom princípe by sa údajne mali priame platby uplatňovať až po roku 2028. To už asi ani nebude tento nástroj fungovať a naše poľnohospodárstvo bude ovládať zahraničný kapitál,“ myslí si P. Baco.
„Mali sme nádej, že sa táto nespravodlivosť napraví pri tejto reforme SPP. Nestalo sa. Súčasná vláda SR sa pridala k vládam zo začiatku transformácie, keď sa pôdohospodárstvo obetovalo údajne v mene transformácie, potom v ďalšom desaťročí v mene vstupu do EÚ a dnes v mene hesla Viac Európy. Naši priatelia z EÚ sú vlastenci a dobrí národohospodári. Ako hovorí pani Merkelová: „Najprv Nemecko, až potom EÚ.“ Prestaňme byť naivní, buďme platní členovia EÚ, správajme sa zvrchovane, ale bez emócií a racionálne,“ dodáva P. Baco.

Zverejnené v nasledujúcej upravenej podobe pod názvom: SPP CELKOM NEREAGUJE NA VÝZVY DOBY, Lettrich Roman, Roľnícke noviny 30/2013, 24.07.2013

Asi je pochopiteľné, že na Spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ sa nielen u nás, ale aj v ostatných štátoch, hľadí najmä na to, aký bude mať dosah na domácich poľnohospodárov. Akoby sme zabúdali na to, že SPP významne ovplyvňuje európske poľnohospodárstvo ako celok a tým aj jeho konkurenčnú schopnosť voči ostatným krajinám či zoskupeniam.

BRATISLAVA. Aký by bol teda pohľad na návrh novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ (SPP) z globálneho pohľadu? Ide o návrh, ktorý takpovediac kráča s dobou? Čo je v ňom dobré a naopak, čo je na ňom zlé, respektíve čo v ňom chýba?

„Veľkým pozitívom novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky je to, že aj naďalej bude najsilnejšou a najdôležitejšou spoločnou politikou Európskej únie. Boli a stále totiž sú silné tlaky napríklad smerom k oddeleniu problematiky rozvoja vidieka od pôdohospodárstva a jej rozptýleniu v regionálnom rozvoji. Veľmi ťažko sa odolávalo predovšetkým požiadavkám na presun financií pre iné politiky,“ hovorí Peter Baco, exminister pôdohospodárstva a bývalý poslanec Európskeho parlamentu.
„Ako poslanec Európskeho parlamentu som pre pripravovanú reformu SPP presadzoval taktiku dvoch krokov. Pred piatimi rokmi sme pri takzvanej zdravotnej prehliadke analyzovali stav vtedy platnej SPP, navrhli sa úpravy a potom sa testovali reakcie na uvažované zmeny. Súčasná, mierna podoba uplatňovaných lobistických požiadaviek, ako napríklad otázky ozeleňovania, stropovania priamych platieb či definície aktívneho roľníka, ale aj väčšie možnosti viazania priamych platieb na citlivé komodity, to potvrdzujú,“ pripomína P. Baco.
Ako však ďalej dodáva, návrhy novej SPP len čiastočne odstraňuje omyly a nedostatky doterajšej agrárnej politiky a nevyužíva ich ako príležitosť pre ďalšie napredovanie. Podľa neho ide najmä o diskrimináciu nových členských štátov, ľahostajnosť Únie voči nestabilite agrárnych trhov a nízku konkurencieschopnosť agrárneho odvetvia EÚ ako celku.
„Nás, samozrejme, najviac trápi fakt, že namiesto odstránenia diskriminácie nových členských krajín sa tento problém posunul iba do polohy zmiernenia diskriminácie, s pokračujúcimi neokoloniálnymi efektmi. Ale treba si tiež uvedomiť, že revolučné protesty vo svete, ku ktorým došlo v posledných rokoch, sú spájané s rastom cien potravín a celkovou nestabilitou a volatilitou potravinových trhov. Svetové zásoby potravín sa znižujú a rastie vplyv finančných špekulácií. Preto som presvedčený, že agrárne podpory by mali väčší účinok pri vyššej miere viazanosti na opatrenia znižujúce náklady a zvyšujúce celkovú konkurencieschopnosť európskeho poľnohospodárstva. Na tieto problémové body nová SPP nereaguje tak, ako by mala,“ hovorí P. Baco.
„Okrem toho,“ dodáva, „príprava colnej únie medzi EÚ a USA ukazuje na vážne riziká pre agrárny sektor EÚ. Ide najmä o fakt, že väčšina poľnohospodárskych komodít sa v Spojených štátoch vyrába až o tretinu lacnejšie ako v Európe. A na tento mimoriadne významný fakt, na škodu veci, reforma SPP vôbec nereaguje.“

Zverejnené v nasledujúcej upravenej podobe pod názvom: AGRÁRNY REZORT POTREBUJE NAJMÄ DLHODOBÚ ISTOTU , Lettrich Roman, Roľnícke noviny 33/2013, 14.08.2013

Strednodobá koncepcia rozvoja pôdohospodárstva dlhšiu dobu púta pozornosť agrárnej verejnosti. Aj na stránkach Roľníckych novín sme sa tejto téme už viackrát venovali, a v tomto čísle sa k nej opäť vraciame v rozhovore s Petrom BACOM, exministrom pôdohospodárstva a bývalým poslancom Európskeho parlamentu.

V ostatných týždňoch u nás rezonuje i téma Strednodobej koncepcie rozvoja pôdohospodárstva SR, ktorú už schválila aj vláda. Vy ste v našich novinách pred časom uviedli, že by malo ísť o zásadný, dlhodobo platný a národohospodársky dokument, ktorý by mal váhu ústavného dokumentu. Myslíte si, že uvedená koncepcia tieto parametre spĺňa?

„V koncepcii sú uvedené celkom zaujímavé údaje, ktoré majú svoju hodnotu, ale ani zďaleka sa to nepodobá na zásadný národohospodársky dokument, ktorým by ústavná väčšina NR SR dlhodobo fixovala agrárnu politiku SR. To však ani nebola ambícia zadávateľov koncepcie. A to je škoda, lebo pri sile Smeru sa to dalo dosiahnuť. Práve dlhodobá istota je to, čo agrárny rezort SR najviac potrebuje.
Preto si myslím, že po definitívnom schválení novej SPP bude treba vypracovať aktuálnu národnú agrárnu politiku, ktorá by sa svojim obsahom, štruktúrou a metodikou podobala zreformovanej agrárnej politike EÚ. A mala by vychádzať z analýz, pozitívnych a negatívnych záverov doterajších koncepcií agrárnych politík SR. Keďže neistoty vo svete, a to aj v oblasti výživy ľudstva, narastajú, treba využiť i globálne analýzy a názory na riešenie globálnych problémov a z tohto pohľadu identifikovať možnosti SR. Mali by sme tiež analyzovať, ako pri riešení svojich záujmov postupujú ostatné štáty EÚ. osobitne aktuálne je vyrovnať sa s liberalizáciou trhu s mliekom a s liberalizovaným agrárnym trhom s USA. Udržateľná intenzifikácia produkcie o miery plného využívania agrárneho produkčného potenciálu SR, je pre nás prioritná úloha.“

Koncepcia síce hovorí o potrebe oživiť živočíšnu výrobu či špeciálnu rastlinnú výrobu, teda odvetvia, v ktorých došlo k najväčšiemu prepadu, ale iba slová stačiť nemôžu. Aké stimuly má štát v rukách, aby podnietil záujem roľníkov o tieto odvetvia?

„Expertné posudky vyčítajú koncepcii najmä to, že nemá dostatočne rozvinutý sortiment konkrétnych nástrojov, stimulujúcich účastníkov trhu k oživeniu upadajúcej výroby. Poukazuje sa hlavne na vágnosť vytýčených cien, ktoré sú ale najmä produktom trhu a nie zbožným prianím vykryť vysoké výrobné náklady. Má sa takto asi preukázať schopnosť financovať rezort pri minimálnej štátnej pomoci.
Štát má k dispozícii celý diapazón nástrojov, ktorými môže stimulovať správanie účastníkov trhu tak, aby plnili jeho zámery. Štát nesmie šetriť jedno euro tak, že stratí dve. Práve naopak, musí nájsť jedno euro pre pôdohospodárstvo, z ktorého urobí dve. Peniaze na návratné riešenia sú, treba ich len nájsť. A vytvorenie nového pracovného miesta v agrorezorte je pritom lacnejšie ako v iných odvetviach.
Ako člen EÚ sme síce zviazaní spoločnými postupmi pri aplikácii agrárnych politík, ale nato máme špecialistov na zahraničných zastúpeniach, aby sme mali k dispozícii informácie o tom, ako nápadito pracujú s príslušnými nástrojmi iné štáty. Zatiaľ totiž príliš nevyužívame zahraničné skúsenosti a svetové poradenstvo.“

Leitmotívom koncepcie je zabezpečenie 80-percentnej sebestačnosti v produkcii potravín mierneho pásma do roku 2020. Je to reálny cieľ?

„Minister Ľubomír Jahnátek uviedol, že SR má optimálne využiteľný produkčný potenciál uživiť 6,5 milióna obyvateľov. Súhlasím, je to blízko parametrov udávaných SAPV. Bolo by ale dobré povedať, prečo práve 80 % a prečo do roku 2020 a s akou ďalšou perspektívou. Súhlasiť sa dá s tým, že 80-percentná potravinová sebestačnosť je strategicky minimálna.“

Čo by mali urobiť pre dosiahnutie tohto cieľa producenti potravín?

„Nič menej a nič viac, len sa chovať tak, ako ich bude agrárna politika SR motivovať. Tak sa nakoniec správajú aj dnes. Zámery štátu na trhu potravín sa však neplnia. Ak nie sme spojní s tým, čo a ako podnikatelia robia, zlepšime ich motiváciu. No a štátna exekutíva má stanoviť zásady a nastaviť nástroje agrárnej politiky tak, aby sa producenti radi správali v smere plnenia exekutívou vytýčených cieľov. Hovorí sa tomu agrárna politika.
Budúcnosť je pritom v spolupráci, kooperácii a integrácii, teda v multiplikácii individuálnych možností ako sa presadiť. Nie je pritom rozhodujúca forma, či pôjde len o priateľskú spoluprácu, personálnu úniu, obchodné, odbytové a zásobovacie, či finančné prepojenie, organizačné, alebo právne zväzky. Bez dobromyseľnosti a racionálnosti partnerov, napredovanie nie je možné.
Bez racionálnej potravinárskej výroby to, samozrejme, nepôjde. Nemôžeme sa však spoliehať na opätovné budovanie malých bitúnkov, či trh s mliekom cez automaty. Výroba, spracovanie a predaj potravín musia mať pestrú paletu foriem, profilovaných záujmom zákazníkov. Treba podporovať, ale aj priamo štátom organizovať národnú obchodnú sieť a integráciu prvovýroba – potraviny – obchod. A nie je rozhodujúce, kto bude hlavný integrátor. Treba motivovať pre túto myšlienku všetkých, hoci aj s účasťou štátu. Veď kde by dnes bolo poľnohospodárstvo USA, keby boli čakali na to, ako trh vyrieši prebytky potravín? Založili štátnu firmu pre zahraničný odbyt a dnes vláda USA riadi svetovú potravinovú pomoc.“

Komentáre